Včera som na večeru varila cestoviny. Dostala som ich od mojej starej mamy. A ona ich dostala od Európskej únie. Sme na tom dosť zúfalo, keď je v našej krajine dôchodca odkázaný na takýto druh pomoci. Nedá mi nezamyslieť sa nad tým, ako je to možné, že niekto, kto celý život robil, odvádzal dane, odvody, staral sa o deti a vychoval z nich ekonomicky aktívnych slušných občanov, je napriek svojej, nie práve závideniahodnej situácii, ticho. Zato tým, ktorí majú platy niekoľkonásobne vyššie ako väčšina pracujúcich občanov Slovenskej republiky, sa nielenže ich plat máli, nestačí im ani zvýšenie mzdy o čiastku, ktorú by asi neodmietol žiadny „normálny“ človek. Nechcem sa tu baviť o číslach. Len som neuveriteľne prekvapená, šokovaná, sklamaná a rozčarovaná. Vždy som si myslela, že lekár sa stane lekárom, aby pomáhal ľuďom. Že je to jeho životným poslaním. Myslela som si, že lekári sú hnaní vpred túžbou zachraňovať ľudské životy. Súčasná situácia ma presviedča o tom, že som úplne mimo reality. Lekárstvo je biznis. Nič viac. Len obchod s pacientmi. Nedokážem pochopiť, čo sú to za ľudí, že bez mihnutia oka odmietnu operovať človeka, ktorý operáciu potrebuje. Ako môže lekár vyhlásiť, že odmietne odrodiť pacientku? Doktori sa odvolávajú na to, že aj oni sú len ľudia. Myslia to vážne? Toto je ľudské? Je ľudské vydierať chorých ľudí? Je ľudské hazardovať so zdravím, so životmi pacientov? Je ľudské držať niekoho v šachu a nedať mu na výber? Nie. Ale je ľudské hnať sa za peniazmi. Aj cez mŕtvoly. Aj v situácii, keď obyčajní ľudia pomaly nemajú čo dať do úst. Aj v situácii, keď hrozí hospodárska kríza a čaká nás zníženie životnej úrovne.
Zaujímalo by ma, či v prípade, že by im platy zdvihli o tých 700 euríčok (wow, chcela by som raz toľko zarábať...), bude pani doktorka na pohotovosti promtnejšia, keď ju uprostred nočnej služby zobudím, lebo potrebujem jej pomoc. Bude ošetrujúci lekár na lôžkovom oddelení nemocnice fyzicky prítomný a vyšetrí ma alebo opäť zistím, kto ním bol, až na prepúšťacej správe? Dozviem sa, čo je môjmu ocinovi, ktorý nám odchádza pred očami alebo budú naďalej lekári svorne tvrdiť, že jeho diagnóza ešte nebola stanovená a napriek tomu budú do neho sypať dvadsať druhov liekov, za ktoré si pripláca nechutné peniaze? Budú potom lekári schopní liečiť ľudí alebo ich budú naďalej svojou nevedomosťou posielať do hrobu?
Verím tomu, že sa do mňa pár ľudí pustí. Prosím, smelo. No presvedčiť ma o tom, že si lekári tie ich „ťažko vydreté“ platy zaslúžia, bude po mojich doterajších skúsenostiach s našim zdravotníctvom nemožné. Za posledný rok sme si totiž v rodine lekárov užili viac než dosť a nie z vlastnej vôle, ale pre ich chybu, ktorú už zrejme nikto nikdy nenapraví.
PS: Politici boli, sú a budú kritizovaní za ich darmožráčstvo. Existuje o nich množstvo ironických vtipov, ktoré sa, bohužiaľ, odvíjajú od krutej pravdy, že sami seba postavili na piedestál a udelili si titul nadľudí. Nuž, očividne ich práve niekto prešťal... Boh nás opatruj, lebo iný už nemá kto...
