To, čo ma k tomuto kroku viedlo, bola dosť tvrdá konfrontácia s človekom, ktorého sa môj článok (Sú aj lekári ľudia?) dotkol a nemal sa... Ťažko ho už ale presvedčím o tom, že mu moje slová nepatrili. Spravila som chybu- tú, ktorú sama odsudzujem- hodila som pár slovami všetkých lekárov do jedného vreca. Nahnevaná, sklamaná a ovplyvnená možno i okolím a médiami, ale rozhodne najviac osobnými skúsenosťami a zážitkami, som sa nechala strhnúť prúdom negatívnych myšlienok a postojov bez toho, aby som zvážila následky. Jedným článkom som odsúdila rad radom každého doktora bez rozdielu a neuvedomujúc si, že tým môžem niekoho neprávom obviniť z omylov iných... V záplave emócií som odignorovala fakt, že mojím pocitmi motivovaným (áno, týmto priznávam, že miestami nerozumným) článkom môžem vyvolať (a vyvolám) v niekom, kto si to nezaslúži, pocit krivdy. Že tým môžem niekomu ublížiť (a ublížim), že tým môžem niekoho sklamať (a sklamem) a že tým odpíšem všetkých - bez ohľadu na to, akí v skutočnosti sú.
Neviem, čo viac napísať ako to, že svoj omyl priznávama tak, ako som verejne svojim blogom osočila, urazila, obvinila a odsúdila kompletne všetkých lekárov, tak sa teraz verejne ospravedlňujem každému jednému z nich, ktorému som neprávom ukrivdila (tvrdil si, že to činí 99%. Že tí úplatní, arogantní lekári, ktorí nejavia záujem o pacienta, tvoria 1% a že takto to vidí 70% ľudí- prepáč, ale v tomto jednom Ti za pravdu nedám! Nebudem tipovať, koľko je ktorých, ale ak by to bolo tak, ako vravíš, tak potom 70% ľudí malo do činenia s tým jedným percentom lekárov..hm?).
PS: Pre Teba...
Ak to čítaš, vieš, že nasledujúce riadky patria Tebe. Mýlil si sa v jednej veci- ten článok nebol hnaný nenávisťou. Bol zmesou hnevu, strachu, pocitu totálnej bezmocnosti, zúfalstva a straty viery v to, že to všetko raz môže byť inak... Nemal si sa v tých slovách nájsť- nebol si v nich. O to viac ma mrzí, že som zovšeobecňovala. Chcem veriť, že takých ako Ty je veľa. No bohužiaľ, nemám na to dôvod. Ak Vás však je viac a každého z Vás moje slová ranili tak ako Teba, ver, že ma to teraz úprimne mrzí (hlavne kvôli Tebe, lebo Ťa ako lekára obdivujem, vážim si Ťa a som Ti za veľa zaviazaná a vďačná- viem, že tomu neuveríš- zotrela som to každou jednou myšlienkou toho článku). Netuším, či je vôbec možné, aby ma niekto (aby si ma Ty) pochopil. Aby tieto slová niekto prijal s čistou mysľou a chladnou hlavou a bol ochotný priznať, že na mojich slovách bol kus pravdy (tak ako ja teraz priznávam, že som svoj pohľad skreslila. Možno by sme k tomu dospeli, keby si ma počúval , no nedal si mi na to šancu, preto to robím touto cestou). Netrúfam si teda tvrdiť, že týmto blogom opäť nepobúrim 3/4 Slovenska... Ale ak to príjmeš Ty, potom malo zmysel zahodiť moju tvrdohlavosť, ješitnosť a zaslepenú jednostrannosť za hlavu a skúsiť sa na vec pozrieť o niečo triezvejším pohľadom... Chcela som, aby si to bol práve Ty, kto mi ukáže druhú stranu mince a povie, že sa mýlim. Vedz ale, že si to nedosiahol tým, akým spôsobom si so mnou hovoril, ale tým, že si ma napriek Tvojmu hnevu prijal a podal si mi pomocnú ruku... (Za to Ti ďakujem...)
PS2: Nemám poňatia, koľko ľudí klikne na tento blog a kto všetko si ho prečíta. Neviem, koľkým ľuďom budem musieť vysvetľovať, prečo som ho napísala. Netuším, koľkí budú na mňa znova nadávať, koľkí ma odsúdia, koľkí mávnu rukou a koľkí uznajú, že mám pravdu- nenaháňam si karmu! Nejde mi o komentáre! Len nepoznám lepší spôsob, ako Ti (a tým, ktorých sa to tiež týka) povedať, že je mi to viac než veľmi ľúto!A chcem to povedať aj napriek tomu, že je už zrejme neskoro... Ospravedlňujem sa teda všetkým lekárom, ktorým na pacientoch záleží. Tým, ktorí vnímajú človeka ako ľudskú bytosť a podľa toho sa k nemu i správajú, ospravedlňujem sa všetkým tým, ktorých sa dotkli moje slová (nie preto, že sa v nich spoznali, ale preto, že ich nevystihovali!), ospravedlňujem sa tým, ktorí nečakajú na obálku, aby si našli na pacienta čas, tým, ktorí svoje povolanie vykonávajú svedomito a s najlepšími úmyslami, tým, ktorí pacientov naozaj liečia, jednoducho tým, ktorí si moje ospravedlnenie zaslúžia- ospravedlňujem sa Tebe...Vypočuť si ma nechcel, snáď si to aspoň prečítaš- nech už to bude v blízkej budúcnosti alebo o rok, dva tri..., verím, že to príjmeš... A tí, ktorí sa v tom našli, snáď dokážu urobiť to isté...
