Dá sa veriť 2. pilieru?

V jednom mojom článku som už kedysi spomínala, že nie som spokojná s tým, ak reformuje niekto niečo, čomu vpodstate vôbec nerozumie, a stále na tom trvám. Početné vtipné výroky nášho premiéra ma len utvrdzujú v tom, že ak jeho vládu v zdraví prežijeme, naše vnúčatá budú na neho ešte veľmi dlho s láskou a holým zadkom spomínať.


Ako vlastne fungovali a možno aj ešte fungujú niektoré, na verejnosti často prepierané, nebankové subjekty? Spoločnosť na základe svojej kampane zbierala od tzv. investorov vklady, za ktoré im sľubovali vysoké výnosy. Veď kto by nechcel 30% ročne navyše? Boli však tie peniaze niekde zainvestované? V cenných papieroch? V nehnuteľnostiach? Alebo sa výnosy vyplácali hlavne vďaka vkladom nových prispievateľov do vytvoreného fondu? Tá posledná možnosť je najsprávnejším tipom, čo malo za následok, že prví vkladatelia mohli pekne zarobiť, ale tí poslední už ťahali za kratší koniec. Bol to systém odsúdený na zánik už od začiatku.


Existuje nejaké štátna inštitúcia, ktorá vypláca peniaze klientom na základe nových vkladov svojich prispievateľov? Existuje a je ňou práve Sociálna poisťovňa. Jej úlohou je vyberať podľa zákona príspevky od poistencov a okamžite ich prerozdeľovať príjemcom rôznych dávok a dôchodkov. Na tom by nebolo nič zlé, ale komu sa zdá bezpečné spoliehať sa iba na inštitúciu, ktorá vidí svoju budúcnosť v príjmoch vrámci príspevkov ešte nenarodených klientov? Nie je podobnosť 1. piliera a nebankových subjektov predsa len o trochu väčšia, ako podobnosť nejakého BMG a DSS?


Druhý pilier na rozdiel od prvého nejakým spôsobom finančné prostriedky kumuluje. Sú to reálne peniaze, ktoré sa cez bankové účty investujú do finančných nástrojov trhu. To znamená, že sa s nimi dá pracovať, je možné ich zhodnotiť, ale aj opačne, môžu na svojej hodnote stratiť. Peniaze na dôchodkovom účte sú súkromným majetkom sporiteľa a sú dôsledne oddelené od peňazí DSS. Má niekto súkromný majetok v Sociálnej poisťovni?


Úspory nie sú fyzicky na dôchodkových účtoch v DSS. Sú u depozitára, ktorým je niektorá z bánk. Majitelia DSS nemôžu na peniaze siahnuť, môžu dávať len pokyny, kam peniaze zainvestovať. Bezpečnosť úspor a ich investovanie je kontrolované štátom a riadi sa podľa zákonom stanovených pravidiel. Čo potom znamenajú pre nás straty v hospodárení DSS, ktoré Fico rád predhadzuje verejnosti? Majitelia týchto spoločností museli investovať nemalé finančné prostriedky do nového projektu, z ktorého v budúcnosti očakávajú samozrejme zisk. Je to dlhodobá investícia s veľkými počiatočnými nákladmi a návratnosťou po rokoch. Po druhé, krachom DSS sporiteľ neprichádza priamo o svoje peniaze, pretože tie sú zainvestované oddelene od majetku DSS, ale o ich správcu, na ktorého miesto sa môže dostať iný subjekt.


Národná banka Slovenska (NBS) je hlavným orgánom dohľadu nad činnosťou DSSiek a kontroluje ich na dennej báze. Depozitár DSSky, každá má svojho, vedie účet pre každý dôchodkový fond, ktorý DSS spravuje. Cez tento účet prechádzajú všetky príspevky na starobné dôchodkové sporenie a jeho prostredníctvom sa aj investujú. Ak by depozitár zistil, že DSS nedodržala zákonom stanovené investičné limity alebo iné predpisy, nemôže dať pokyn na uskutočnenie investičnej operácie a zistené skutočnosti okamžite musí nahlásiť NBS. DSS tiež musí viesť za seba a za každý dôchodkový fond oddelene účtovníctvo, ktoré musí každý rok overiť nezávislý audítor.


Príjem klienta z prvého piliera ovplyvňuje aktuálny príjem Sociálnej posťovne, ale aj politická garnitúra, ktorá je pri moci. Každý má predsa svoju dôchodkovú politiku, a ak je šikovný, vie ju pre seba využiť alebo zneužiť. Človek platiaci len do 1. piliera je na tomto dôchodku plne závislí. Ak si niekto zabezpečí príjem z dvoch pilierov, neznamená to, že je za vodou, alebo že sa bude mať ako prasa v žite. Znamená to len, že si rozloží riziko a že si svoj dôchodok môže aktívne do určitej miery ovplyvňovať. V tom prípade by však sporiteľ mal riziká poznať, stotožniť sa s nimi a rozumieť im, inak bude mať stále nejaký Fico alebo iní ficovia navrch a budú našu nevedomosť využívať v prvom rade pre seba.