Zdá sa, že „Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny“ na čele so svojou šéfkou a stálicou nášho politického neba má tajnú a bezodnú studnicu nápadov, ktorými nás ustavične zaplavuje. Dokonca prehlasuje, že sa nimi konečne zavádza do praxe rovnosť a solidarita. No, neviem, ale ja som naozaj nič také nespozorovala. Podľa mojich záverov sa skôr uplatňuje sociálna nerovnosť, diskriminácia, a dokonca sa mi to niekedy vidí ako vydieranie určitých skupín obyvateľstva.
Predstavme si situáciu, že by ľudia mali možnosť hneď zajtra vystúpiť z 2. piliera a ešte by si nasporené peniaze mohli aj ponechať. Skúsenosti mi hovoria, že ľudia sa pre 2. pilier rozhodovali približne z týchto dôvodov:
1) pochopili zmysel reformy, vidia v nej výhody, rozumejú tomu, podpísali (tých je pomerne málo);
2) podpísali zmluvu, lebo prišiel za nimi človek, povedal, že je to dobré, a im sa to tak vtedy zdalo;
3) podpísali zmluvu, lebo ich mama, brat, sused, pes, kamoš to robili;
4) podpísali zmluvu, lebo ten ťuťmák, čo prišiel za nimi, im za to sľúbil nejaké peniaze;
5) podpísali zmluvu, lebo im ju dali niekde podpísať, a keď už podpisovali.... (niektorí z nich si myslia, že to majú vlastne DDS alebo poistku).
Sú aj iné dôvody, ale s týmito sa stretávam najčastejšie. Jediná skupina, ktorá by svoje rozhodnutie ťažko zmenila, je tá prvá. Ostatní vpodstate s reformou zžití ešte veľmi nie sú. Ak majú pred štyridsiatkou, dôchodok je ešte pre nich ďaleko, celkovo výhody reformy úplne neporozumeli, a preto výplata našetrených peňazí na účty by mohla byť veľkým lákadlom.
Pozrime sa tiež na motívy celého návrhu. Zachraňuje to niekomu dôchodky? Priebežný systém financovania je niečo už dávno prekonané a permanentne krachuje. Zvrátiť by sa to dalo možno záväzkom, že v počte obyvateľov predbehneme Čínu, a hneď by sme začali všetci na tom pracovať. Inak sa asi musíme vrátiť k variante, že reforma dôchodkového systému bola nevyhnutná a akýkoľvek zásah do zavedenáho systému podobného typu, ako nám to ministerstvo v poslednej dobe stále predvádza, by viedol skôr k rozvratu verejných financií a pripravil by množstvo ľudí v budúcnosti o dôchodky.
Jediný a hlavný motív, ktorý v návrhu vidím, je, že niekto potrebuje do Sociálnej posťovne jednoducho nahnať peniaze, pretože nevie, ako by prechodné obdobie a dôchodky dnešných dôchodcov prefinancoval. Hlavne však s vysokou pravdepodobnosťou myšlienku reformy vôbec nepochopil, alebo je mu úplne ľahostajná, a tým aj budúcnosť nás všetkých. Ešte zábavnejší je druhý návrh, ktorý ráta s tým, že bohatí budú ešte solidárnejší a budú platiť ešte vyššie odvody, pretože sú bohatí. Čo na tom, že podľa definícií našej koalície začínajú pri príjme už niekde na hranici 25 až 30 tisíc mesačne. Možno je to viac, ako zarobí napríklad predavačka, ale títo ľudia investovali do vzdelania, pracujú aj 10 hodín denne, majú zodpovednosť za výsledky a snažia sa vybudovať si nejakú kariéru. Je to spravodlivé, ak ich označíme za málo solidárnych?
A nech mi niekto konečne vysvetlí, prečo matky na materskej dovolenke nemôžu mať zasielané príspevky do DSS-iek? Nie je to niečo ako diskriminácia?
Bohatým beriem a chudobným dávam...
Heslo známe skôr z povestí sa v dnešných dňoch stáva znovu aktuálnym. Pri najbližšom sfilmovaní osudov nášho národného hrdinu Jánošíka by som navrhovala takéto obsadenie: Jánošík-premiér Fico, Anička-ministerka Tomanová, Uherčík-minister Kaliňák, hôrni chlapci-ostatní rozhnevaní muži z vlády, babka so suchým hrachom-novinári, udavači a donášači-opozícia, súdny tribunál-osadenstvo ústavného súdu a ostatné detaily by sa doriešili už na mieste.