Prednostne pre voličov Smeru.

V prvom rade mi prekáža tá tragi-komická úloha hlavného hrdinu v pozícii záchrancu najbiednejšieho a najúbohejšieho z nás. Náš Fico, náš dobrodinec. Ide medzi ľud a s každým, koho stretne po ceste do kulturáku, predebatuje všetky jeho problémy, či je to robotník z neďalekej fabriky, alebo roľník, ktorý v pote tváre dorába svoj chlebíček. Zabudne však na nich skôr, ako zaparkuje pred úradom vlády. Vie si vôbec predstaviť, ako sa cíti človek, ktorý pomoc ozaj potrebuje?


Na tom, že chce pomáhať, by nebolo nič zlé, ale spôsob, akým to realizuje, sa mi zdá absurdný, ba priam neľudský. Dôchodcom zatiaľ zalepíme oči nejakou tisíckou na vianočného kapra, čo na tom, že potrebujú jesť celý rok. Na najbližšie vianoce sa síce tisícka ešte nenašla, ale nejak to dopadne. Keby mal tých ľudí rád, tak im zabezpečí aspoň schopnú ministerku. Ako môže niekto uprednostniť politické rozhodnutie pred odborným a ešte tak okato? Aké budúce dôchodky? Dôchodcov máme dosť už teraz. Nevadí, že nemáme koncepciu, chvíľu si tu povládneme a po nás to už môže riešiť, kto chce.


Necháme občanom právo rozhodovať aspoň čiastočne o príjemcoch našich daní? Veď štát vie sám najlepšie, kam peniaze dať a kam nie. Valorizovať prídavky na deti tiež netreba, ale prvorodičkám dáme aspoň na kočík. Všetko samé hlboké a koncepčné riešenia, mysliace nielen na budúcnosť, prítomnosť, ale ešte aj na minulosť. Pritom sa mi vidí, že tí chudobní a bezbranní sa stávajú akýmisi rukojemníkmi nášho najvyššieho na vytĺkanie politického kapitálu a zbieranie voličskej podpory. Ako keby ste hladujúcemu kde-tu podhodili neohryzenú kosť zo stola, aby bolo na jednej strane jasné, že na neho akože myslí, na druhej strane mu však nič viac dať nevie, nechce a nedokáže.


Vo vláde by ste odborníka na oblasť, ktorú spravuje, hľadali ťažko. Keby mali o svojom rezorte ministri aspoň približný prehľad, lenže schopnosti takej pani Tomanovej alebo Valentoviča, si myslím, hovoria za všetko. Zlatým klincom je už len arogantná slečna hovorkyňa Glendová. Ostatní koaličníci dopĺňajú partiu svojou nevýraznou prítomnosťou, alebo robia problémy, keď si chcú utrhnúť niečo aj pre seba. Inak panujú v zhode a večnej láske až do najbližších volieb.


Keď som sa zúčastnila na niektorých diskusných fórach s pánom Ficom a prísediacimi ešte pred pamätnými voľbami, zistila som jednu podstatnú vec: akýkoľvek vlastný názor, nieto ešte odlišný od názoru najvyššieho, je podozrivý. Už len nesprávma otázka by na vás mohla strhnúť spŕšku slovných útokov a posmeškov. Čo je to za stranu, kde vlastný názor a myšlienka je umlčaná autoritou jedného človeka, pričom jeho slovo je ako nepísané pravidlo alebo zákon, nad ktorým sa nemedituje? Od jednej skupinky študentiek som sa dozvedela, že Kaliňák je veľký fešák, od druhej zas, že Robert je správny muž. Takže jeden sa hodí do súťaže krásy a druhý najskôr do súťaže o železného muža, len neviem, prečo sú obaja v politike.


A nedajbože, že by nášho Fica niekto nemal rád. Ak mu len trošku klesne krivka popularity, už ho chytá triaška a rozmýšľa, koho by zhodil alebo zosmiešnil, aby bol sám krajší, lepší a múdrejší. Kto to bude zajtra? Novinári? DSSky? Podnikatelia? Odborníci? Všetci, ktorí zarábajú napr. nad 30 000 v čistom? Alebo nejaká iná skupina nepriateľov, ktorí budú môcť za všetko, ešte aj za globálne oteplovanie? Aký komentár si to ešte vyžaduje? Pre mňa je v dnešnej situácii oveľa ľahšie určiť, koho by som nevolila, ako tých, ktorých by som voliť chcela. Niekto stále nevie, prečo nevoliť Smer? Prečo by som ich voliť mala?