Zmeny treba ako soľ.

Zaslúžene 100 bodov dávam skvelému nápadu ministra nášho, zatiaľ nie úplne rozloženého, zdravotníctva, pána Valentoviča, a tlieskam mu. Je predsa nad slnko jasnejšie, že najväčším problémom nášho zdravotníctva sú súkromné zdravotné poisťovne. Narúšajú celý systém, vlastnia majetok, niektoré majú taký hlúpy zvyk posielať lekárom peniaze za poistencov a ešte aj vytvárajú zisky. Úplným vrcholom drzosti však je, že na peniaze, ktorými hospodária, nemajú naši vládni žiadny priamy dosah. Čo iné si teda zaslúžia, ak nie vyvlastnenie?


Na druhé miesto v mojej súkromnej hitparáde nápadov našej vlády umiestňujem tvorbu pani sociálnej ministerky Tomanovej a jej tímu. Zákonník práce si zmeny jednoducho vyžadoval. Niektorí živnostníci síce zatiaľ nepochopili, že štát ich chcel vpodstate zachrániť, a ešte aj začali protestovať proti snahám urobiť z nich zamestnancov, ale dúfajme, že dostanú rozum. Nápad s odborárskymi funkcionármi je zatiaľ nedocenený a neprávom. Nech žiadny kapitalistický súkromník netvrdí, že si nemôže dovoliť platiť jedného človeka, ktorý by síce pre neho nič nerobil, ale mal by funkciu na plný úväzok. Novinár, ktorý sa dosť neprofesionálne spýtal, či nebude mať nová úprava zákonníka negatívny vplyv na nezamestnanosť, dostal od ministerky presvedčivú odpoveď, že nezamestnanosť má klesajúcu tendenciu a to sa nezmení. Všetko je jasné, niet sa čoho báť a rozhodne netreba pretriasať nejaké odborné argumenty. Ďalšia fajka do kolonky: „spravili sme pre národ“.


Nesmiem zabudnúť ešte jednu, možno nie takú zásadnú, ale určite záslužnú vec, zoštíhlenie štátnej správy. Konečne nás začínajú naši otcovia a mamy vlasti zbavovať prebujnelej administratívy a ako prvé padnú krajské úrady. Ich kompetencie preberú iné úrady, zbytočných úradníkov prepustia a potom ich zas prijmú na tie iné úrady, ktoré budú pre nové kompetencie potrebovať predsa ľudí. Celkom určite sa však zbavíme aspoň tridsiatich upratovačiek a desiatich údržbárov.


Z toho všetkého sa mi návrh ministerstva školstva na zníženie maximálneho počtu žiakov v triedach zdá až neskutočne k veci. Ruší ma len zopár maličkostí. Bude napríklad dosť financií na to, aby sa počet tried mohol zvýšiť? Bude dosť peňazí na prijatie ďalších učiteľov? A budú vôbec ďalší učitelia k dispozícii? Nezdá sa mi, žeby sa toľko mladých odborníkov a budúcich Komenských trhalo o učiteľské miesta, ale možno do toho až tak nevidím. Po doterajších skúsenostiach sa dá ale s pokojom predpokladať, že to majú na ministerstve všetko riadne premyslené, a môžeme sa spoločne tešiť na budúcoročné skvalitnenie vzdelávania.


Nikdy som sa netajila tým, že svojim zmýšľaním sa prikláňam skôr k pravicovým prístupom riadenia štátu ako k tým ľavicovým, no, vidí sa mi, že naša ľavica vo vedúcom postavení je viac než ľavá. Namiesto odborných rozhodnutí sa uprednostňujú rozhodnutia politické bez ohľadu na ich dlhodobé dôsledky. Každý, kto len trochu niečomu rozumie, tuším, radšej zuteká, ako by mal zotrvať v blízkosti niektorej z osobností na vládnych postoch. Jediné, čo mi v týhto súvislostiach napadá, je, že keby do konca volebného obdobia nerobila naša vláda vôbec nič, pokazili by toho asi najmenej.