Pokiaľ si pamätám, platy pre sudcov a prokurátorov na Špecializovanom súde v Pezinku sa zvyšovali preto, aby motivovali viacerých prihlásiť sa na voľné miesta, ktoré nie a nie obsadiť. Prečože bol taký malý záujem? Báli sa naši ctení sudcovia a prokurátori, že by neprešli bezpečnostnými previerkami? Báli sa, že by konečne museli začať makať? Báli sa, že by museli riešiť vážne kauzy?
Nech je, ako chce, každý mal možnosť prihlásiť sa a aj dostávať lepší plat. Ale oni všetci pekne čušali ako voš pod chrastou, a len čo náš ústavný súd podľa neviem akého kľúča uznal, že platy špecializovaných sudcov sú diskriminačné, všetci vytiahli do boja s mastnými žalobami.
Zopakujme si to teda: Ak treba pracovať, za väčšie peniaze, ale pracovať, nikto nemá záujem. Keď príde k odmeňovaniu, vtedy ich všetkých postihne záchvat spravodlivosti v podobe rovnakých platov. Nebolo by spravodlivejšie tvrdenie: "Kto viac pracuje, nech viac dostane?" Lenže podľa výkonnostných odmien by si asi niektorí nezarobili ani na slanú vodu. Teda možno na tú hej.
Naši sudcovia sa vyznačujú veľkou lenivosťou, ba až hlivením. Preštudovať spisy im trvá nekonečne dlho, akoby to bol nejaký román, ktorý si treba pomaly vychutnať. Kým povytyčujú pojednávania, tak účastníci konania pomrú, zmenia stav, zmaturujú, hoci sa veci začali, keď chodili do škôlky. Ani neviem, či existuje sudca, ktorý by nemal prieťahy v konaní. Reči o korupcii už ani netreba spomínať. No oni si zvyšujú kredit tým, že v čase krízy podávajú drzé žaloby, sami o sebe rozhodujú a robia si zo štátneho rozpočtu zárobkový podnik.
