V roku 2018, po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej musel pretrpieť niekoľko nepríjemných chvíľ. Musel sa porúčať z premiérskeho kresla. Prehral voľby s takým „súperom“ ako je Matovič. Postupne mu klesali preferencie a zo strany mu odišlo niekoľko významných politikov.
Možno sa aj zamýšľal prečo. Prečo sa darí Orbánovi, Kaczinskému a jemu nie? Síce u spomínaných pánov nedošlo k vražde novinára, ale na prvý pohľad boli vodcami národa a víťazmi všetkého.
A u nás taká potupa.
Robert Fico však nezúfal. Analyzoval a zistil, že spomínaní páni ovládli vo svojich krajinách všetko od súdov cez médiá, umenie, divadlá, film, až po vysoké školy. A toto všetko Robert Fico v roku 2018 ešte nemal.
Jeho čas nastal teraz. Má víťazstvo vo voľbách a koaličných partnerov, ktorí mu dovoľujú rozvracať verejné inštitúcie. Niektoré z týchto inštitúcií verejnosť príliš nezaujímajú – nové trestné zákony, skryté a otvorené novely, zamerané proti ochrane životného prostredia, umožňujúce cestičky rôzneho biznisu.
A potom tu je Rozhlas a televízia Slovenska – ich ovládnutie by im umožnilo ovplyvňovať masy. Slovensko má z mečiarovských čias bohaté skúsenosti s týmto typom ovládania. Vtedy ešte neboli súkromné televízie, rádiá a internet, takže to išlo celkom ľahko. Aj vďaka tomu vyrástli médiá kritické voči vláde, ktoré si stále zvyšovali sledovanosť.
Know-how k ovládnutiu verejného priestoru, zodpovedajúce dnešnej dobe, čerpá vládna garnitúra z druhej strany Dunaja. Predpokladá, že verejnosť sa bude správať tak isto, ako sa už dve desaťročia správa tá maďarská.
Najprv vraj budú protestovať, potom budú všetci prejavovať podporu redaktorom, možno obsadia televíziu, ale nakoniec sa všetko utíši.
A vládnej propagande nebude stáť v ceste nič, čo by jej zabránilo ísť podľa nôt vlády. Vraj to je takto v poriadku, lebo aktuálna moc si médiá prispôsobuje svojmu cieľu? Tu sa môžeme poďakovať OĽaNO a spol. za zrušenie koncesionárskych poplatkov. Nič nebráni tomu, aby sa z verejnoprávnej televízie stal vládny propagandistický kanál. Už netreba TV Slovan, Bombica, atď. Vystačíme si s vládnou televíziou a rozhlasom.
Nám ostatným zostáva veriť, že
občania a občianky Slovenska to prestanú sledovať.
Komerčné televízie a rozhlas budú brániť svoju nezávislosť a nenechajú sa kúpiť.
Vzniknú nové médiá, ktoré nebudú bábkami vlády a pokúsia sa o vyvážené vysielanie. Našťastie stále môžeme odkázať mocným, že si na to nemienime zvykať.
Všetci môžeme vyjadriť svoj názor, povedať DOSŤ!, vo voľbách do Európskeho parlamentu 8. júna. Možno si myslia, že môžu mať všetko. Ale nemôžu nám zobrať náš hlas, presvedčenie a zdravý rozum. Akokoľvek budú zabíjať naše médiá či školstvo.
