Lucia Kleštincová
Vyznanie závislej od edutainmentu
Dorazí inšpiratívna zábava aj do nášho školstva? Alebo bude aj ďalšie desaťročia fungovať samospádom v modeli zavedenom Máriou Teréziou pre potreby priemyselných fabrík?
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
V eurovoľbách kandidujem za paneurópske hnutie Volt. Je načase, aby bola EÚ riadená profesionálnejšie a hodnotovejšie. Je načase si uvedomiť, čo môže každý z nás urobiť pre to, aby EÚ pretrvala, fungovala a napredovala. Celú kariéru sa pohybujem v blízkosti verejnej správy, pracujem na politikách priemyselného rozvoja a rodovej rovnosti. Práca v Európskej komisii na zmenšovaní dopadov Brexitu a pandémie ma "inšpirovala" zamakať ešte viac na tom, aby sa Európa posunula ku skutočne paneurópskej vízii spolupráce, modernizácie a ľudskosti. Rada o nej pedabatujem aj s vami. Moje názory sú moje, nie európskych inštitúcií. Tie si ľahko vygooglite. Sledovať ma môžete aj na Facebooku a Instagrame. ----------------- Volt Slovensko je pobočka hnutia Volt Europa, ktoré má za cieľ navrátiť dôveru a energiu v politiku. Už dnes formuje budúcnosť ako strana pôsobiaca vo vyše 30 krajinách, s vyše 140 zvolenými zástupcami a dvomi členmi v europarlamente. Zoznam autorových rubrík: EÚ, Nezaradená, Školstvo, Zdravotníctvo
Školstvo
Lucia Kleštincová
Učiteľstvo ako kariérna voľba pre najlepších maturantov? Sci-fi
Po 15 rokoch praxe je plat stredoškolského učiteľa na úrovni 45% príjmov ostatných vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov. Takmer 40% z nich je vo veku nad 50 rokov. 72% sú ženy. Vychádzajúc z prieskumu realizovaného iniciatívou Učiteľ 2020 je učiteľstvo vysnívanou kariérnou voľbou len pre mizivé 1% maturantov. 58% učiteľov vo veku do 30 rokov sa v anonymnom dotazníku priznalo, že sú na odchode. Koho nezamrazí pri pohľade na túto vizitku nášho školstva? Aká je v takejto situácii šanca, že vaše dieťa učí presne ten učiteľ, ktorý ho na jeho budúcnosť pripraví presne tak, ako si to predstavujete?
Lucia Kleštincová
Tak chceme riešiť systém školstva alebo nie?
Začnite s učiteľom diskusiu o rozličných aspektoch jeho práce a v konečnom dôsledku bude aj tak jej záver o nefunkčnosti školského systému. Keď sa však konečne naskytne historická príležitosť posunúť systém vpred, strategické ambície v nejednom prípade zostanú zahmlené vidinou okamžitého, no krátkodobého uspokojenia. Ani desaťpercentné zvýšenie platov učiteľov by pritom nebolo výhrou. Naťahovanie sa o percentá, o nepresnosti štatistík o podiele žiakov na učiteľa, či o to, ktorá vláda spravila pre zúbožený stav nášho školstva menej, je len ďalším dejstvom jeho tragédie a odrazom nedôstojnosti celej diskusie. Učitelia vraj už majú toho dosť. A občania majú dosť pri predstave, aká výchova čaká ich deti.
Lucia Kleštincová
Múdra ako rádio v online denníku
V online diskusii istého denníka som si dnes s nadšením užila trochu feedbacku od verejnosti sklamanej z dlhodobého úpadku slovenského školstva. Koniec koncov, kritická konfrontácia s okolitým svetom je aj hlavným mottom našej kampane za lepšiu reakcieschopnosť študentov a školstva na potreby ekonomiky. Pre zaujímavosť si dovoľujem umiestniť sem spomínanú diskusiu a vyzvať na jej pokračovanie.
Lucia Kleštincová
Kto nie je proti nim [Čaplovičovi], je s nimi [Smer-om]?
V posledných týždňoch došlo k zásadnej reinkarnácii verejnej diskusie o kvalite nášho školstva. V mnohých pozorovateľoch prebudilo sledovanie debaty o čaplovičovinách slušnú schizofréniu. Podľa mňa sa na tej čiernej mačke nájde pár bielych škvŕn. O tej čiernej bolo popísané už dosť. Menej o tej svetlejšej stránke prístupu k veci, hoci práve tá by nás mohla konečne posunúť vpred.
Lucia Kleštincová
Už aj EU(ractiv) kritizuje naše školstvo
Nezamestnanosť mladých a obrovské rezervy v reakcieschopnosti školstva na potreby trhu práce sú bohužiaľ celoeurópskym problémom. Ak sa čo najskôr nespamätáme a nezačneme robiť viac pre podporu excelentných výskumných kapacít, infraštruktúry a mladých talentov, Čína nás vo veľmi blízkej dobe definitívne prevalcuje. Je na samostatnú diskusiu, či Európska únia v rámci svojich obmedzených možností podporuje vzdelávanie a inovácie v členských štátoch najlepšie ako môže. Každopádne je nepochybné, že skvalitnenie, zefektívnenie a ďalšie vymakanie nášho školstva je predovšetkým našou národnou domácou úlohou. Svoju časť si musí odrobiť ministerstvo, ale aj samotné školy, študenti a ich rodičia, zamestnávatelia, ale aj médiá. Aj o tom bola minulotýždňová diskusia Euractiv-u a jeho štyroch hostí na tému, či vieme pripraviť ľudí, ktorých naša ekonomika potrebuje.
Lucia Kleštincová
Politici budú asi naďalej posielať svoje deti na výšku von
Mnohí označujú naše školstvo za fatálne zdeformované, a to hlavne kvôli jeho nekvalite a neefektívnosti. Budovanie vzdelanostnej ekonomiky nepotrebuje pro-forma rozdávanie diplomov, ale skutočné terciárne vzdelávanie, ktoré bude v rámci svojich možností schopné reagovať na potreby trhu práce. Čo na to politici? Vďaka iným, gorilovejším starostiam ich táto téma v kampani veľmi nerozptyľuje. A to napriek hrozbe, ktorú nekvalitné školstvo predstavuje pre slovenskú budúcnosť. Politici sa obmedzujú na recyklovanie večnej kritiky jeho nekvality, nevyhovujúceho vybavenia škôl či nedostatku práce. Ani jedna strana doteraz nepomenovala konkrétne kroky, ako poňať systematickú reformu školstva.
Lucia Kleštincová
Politici pred voľbami sľubujú. Ale čo študenti?
Slovenský predvolebný kolotoč sa nijako nevymyká z radu podobných akcií v iných krajinách. Politici sa predháňajú v sľuboch, ako veci napravia, ak práve oni obsadia vytúžené ministerské stoličky. Ako sme sa však už veľakrát presvedčili, sľuby ani zďaleka nestačia, najmä ak nejeden politik okamžite po voľbách utrpí náhlu stratu pamäti. Práve školstvo by však malo zaujať prioritné postavenie v našom spoločnom rebríčku oblastí, na ktoré by sa za žiadnych okolností nemalo zabudnúť.
Lucia Kleštincová
Päť dôvodov nekvality vo vysokom školstve
Diskusia o úpadku vysokého školstva je už súčasťou krčmového folklóru. Hoci sa kritika ozýva z niekoľkých strán naraz, málokedy sa pretaví do konkrétnejšieho určenia príčin a možných riešení slabín. Deformované motivácie vysokých škôl sú hlavnou bariérou zmien, vďaka ktorým by sa mohla skvalitniť výučba študentov, a tým aj zvýšiť ich schopnosť presadiť sa na trhu práce.
Lucia Kleštincová
Päť dôvodov, prečo si tretina absolventov nedokáže nájsť prácu
Kým v minulosti bol vysokoškolský diplom takmer istou garanciou získania vysnívaného jobu, dnes už len ťažko. Každoročne vysoké školy opúšťa vyše 70-tisíc absolventov. Ako je to však s ich šancou nájsť si prácu v tom, čo vyštudovali? Tisíce absolventov slovenských vysokých škôl každoročne bojujú s hľadaním aspoň ako-tak neubíjajúceho zamestnania. Zatiaľ čo firmy sa doslova bijú o kvalitných programátorov či strojárov, dvojcifernému riziku nezamestnanosti čelia absolventi ekonómie, pedagogiky či práva.
Lucia Kleštincová
Čo zorientuje študentov na trhu práce? Jednostranné rebríčky nie.
Minulý týždeň uzrel svetlo sveta ďalší rebríček. Tentokrát sa médiá hromadne venovali hodnoteniu vysokých škôl z dielne ARRA. Má ambíciu pomôcť tým, ktorí sa rozhodujú o výbere vysokej školy a zároveň zvýšiť motiváciu samotných škôl neustále skvalitňovať svoje služby. Čím lepšie hodnotenie v rebríčku, tým lepší imidž a tým vyšší záujem študentov - jednoduchá marketingová logika. Prispieva však takýto rebríček skutočne k tomu, aby vysoké školy boli viac než len masovou produkciou titulov s otáznou použiteľnosťou?
Lucia Kleštincová
8 druhov týpkov na zahraničných výškach
Na Slovensku sa intenzívne diskutuje o tom, ako sa všetci ženú na školu, aby im „titul" zabezpečil lepšiu kariéru a povedzme si narovinu, vyšší príjem. O tom, že nie je všetko len o písmenkách pred a za menom, som už aj ja popísala dosť. Tí, ktorí si idú do zahraničia pre vzdelanie skôr než pre titul, majú asi jasno v tom, prečo im odchod z domu stojí za vynaloženú investíciu. Je to práve neuspokojený hlad po vedomostiach? Aké druhy vysokoškolákov sa najčastejšie vyskytujú na svetových univerzitách?
Lucia Kleštincová
Konečne sme za jeden stôl posadili všetkých hráčov v školstve
Už nám je jasné, že tisíce slovenských vysokoškolákov a absolventov nemajú na saláme svoju post-študentskú budúcnosť. Dlho som však bola zvedavá, ako sa k problematike absolventského trhu práce postavia ľudia, ktorí majú šancu ovplyvniť jeho vývoj - predstavitelia rezortu školstva, práce, zamestnávateľov i samotných univerzít. Konfrontovať ich reakcie som mohla pred niekoľkými dňami na okrúhlom stole s názvom „Spájame vysoké školy s trhom práce". A myslím, že facka ťažko napraviteľnej reality udrela nielen mňa.
Lucia Kleštincová
Wow 5.000 stredoškolákov nemá svoju budúcnosť na saláme
Presvedčila som sa o tom počas Akadémie, veľtrhu vzdelávania, na ktorom som dostala šancu prezentovať projekt „Nemaj na saláme". Veď kto by nevyužil príležitosť, ktorú mu ponúka obrovská tenisová hala preplnená tisíckami osemnásťročných hláv zaťažených rozhodovaním o výbere vysokej školy a študijného zamerania. „Neviem, čo chcem robiť, rozmýšľam, ale školu som si ešte stále nevybral," počula som z každého kúta a niekedy mi tých deciek bolo až ľúto. Letné lásky, stužková, maturita, prijímačky - každý jeden má dnes iné starosti než to, ako si správne vybrať výšku tak, aby to nakoniec neľutoval.
Lucia Kleštincová
Inšpirácia z Viedne pre unudených vedátorov: mudrujte o trhu práce
Ak neviete, do čoho pichnúť a hľadáte nejakú tabula rasa oblasť, ktorej sa u nás ešte nikto nevenuje, toto je výzva ako stvorená pre vás. Skúmať uplatniteľnosť našich absolventov zatiaľ tuším nikoho neláka (napriek tomu, že u nás sa ako expert na školstvo tvári hocikto, veď všetci sme chodili do školy, máme tam deti a financujeme ho). Ak hej, nech sa mi prosím ozve. Podľa mňa je v tom celkom budúcnosť, veď ako inak chceme vybudovať tú našu slávnu vzdelanostnú spoločnosť, kde študenti získavajú perfektnú prípravu na prax a následne ženú našu ekonomiku vpred na pozíciách a vysokou pridanou hodnotou. Vopred vás však varujem, ťažko sa vám to bude skúmať.
reklama
Lucia Kleštincová
Preberá sa nám ministerstvo školstva k systémovým riešeniam?
Dnes zverejnená testovacia verzia stránky zverejňujúcej platy absolventov rôznych fakúlt je ďalší chvályhodný počin ministerstva školstva snažiaceho sa o zníženie informačnej nerovnosti v školstve. Predvojom bolo zverejnenie štatistík nezamestnanosti v januári tohto roku. Obávam sa však, že takéto užitočné, no osamelé výstrely do tmy nás asi nespasia (teda to naše školstvo a našu budúcnosť vo virtuálnej vzdelanostnej ekonomike). Práve sporadické tempo týchto aktivít, vytrhávanie informácií z kontextu oveľa komplexnejšieho problému a nezáujem pristupovať k nemu systematicky minimalizujú šancu, že vysoké školstvo sa raz podarí vytrhnúť z jeho izolácie od trhu práce.
Lucia Kleštincová
Školy a firmy spojte sa!
Kritika nedostatočného prepojenia výučby na prax je už štandardnou súčasťou diskusie o slovenskom školstve. Už menej sa hovorí o tom, že v záujme jeho skvalitnenia je v podstate jedno, kto spraví prvý krok k partnerstvu. Je najvyšší čas opustiť nezmyselné diskusie štýlu „školy sa odmietajú otvoriť vonkajšiemu svetu," resp. „firmy zo spolupráce so školami nič okrem dodatočných nákladov nemajú". Oba postoje nič neriešia v čase, keď zamestnávatelia urgujú zreálnenie prípravy študentov na vstup na trh práce, keď školy deklarujú záujem spolupracovať s expertmi z praxe, a keď existuje množstvo overených modelov na efektívnu realizáciu tejto spolupráce.
Lucia Kleštincová
Ako sa Česi pasujú s informačnou nerovnosťou vo vysokom školstve
Po rokoch nedostatočnej pozornosti sa slovenské vysoké školstvo dočkalo snáh o koncepčné riešenie akútnych problémov. Tie stoja v pozadí bujnenia vysokých škôl, nekvalitnej výučby, inflácie titulov či odlivu mozgov do zahraničia. Kroky a vyjadrenia ministra Jurzycu potvrdzujú, že odstránenie informačnej nerovnosti na trhu vzdelávania musí byť neoddeliteľnou súčasťou budúceho riešenia. Zverejnenie štatistík o nezamestnanosti absolventov bude preto v dohľadnej budúcnosti nasledované medzinárodným testovaním kvality výučby (AHELO). Ďalším krokom v tomto úsilí by prirodzene malo byť systematické zvyšovanie transparentnosti o pridanej hodnote vzdelávania prostredníctvom zberu spätnej väzby od všetkých zainteresovaných aktérov (t.j. študentov, pedagógov a v neposlednom rade absolventov snažiacich sa o zužitkovanie získaných poznatkov v praxi, a ich zamestnávateľov). Nepochybujem o tom, že naše ministerstvo má zmapované skúsenosti iných krajín s riešením týchto otázok. Najmä naši českí bratia sú neraz konzultovaní ako zdroj inšpirácie. Preto neprekvapuje, že aj v oblasti zmierňovania informačnej nerovnosti v školstve sú vo svojom snažení pred nami.
Lucia Kleštincová
Len tak ďalej, ministerstvo školstva!
V oblasti vysokého školstva je predmetom dlhodobých diskusií negatívna spätná väzba študentov ku kvalite výučby, kritika absolventov o zanedbateľnej pridanej hodnote štúdia pre budúce zamestnanie, či varovanie zamestnávateľov o nedostatku technicky zdatných uchádzačov. Riešenie týchto kritických problémov však donedávna nefigurovalo v prioritách ministerstva školstva. V piatok zverejnená výzva ministerstva smerom k budúcim vysokoškolákom prišla takpovediac o päť minút dvanásť.
Lucia Kleštincová
Oplatí sa investovať do vzdelania nielen študentom, ale aj štátu?
Včera som sa so záujmom pustila do čítania komentáru Inštitútu finančnej politiky o výnosnosti investície do vzdelania. Dúfala som, že konečne sa začal niekto venovať otázke, ako vzhľadom na obmedzenosť dostupných zdrojov v ekonomike zadefinovať optimálnu rovnováhu v počte študujúcich a v kvalite ponúkaného štúdia. Bohužiaľ, analýza len štatisticky podložila známe fakty o vyšších príjmoch a zamestnanosti vysokoškolsky vzdelaných občanov bez zohľadnenia špecifík slovenského vzdelávacieho systému a trhu práce.
