Ministerstvo školstva si v spolupráci s Ústavom informácií a prognóz školstva a Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny nechalo spracovať údaje o nezamestnanosti absolventov jednotlivých odborov, fakúlt a vysokých škôl. Výsledky potvrdili tušené fakty: najžiadanejší sú absolventi technických odborov - informatici, strojári, chemici, ale aj architekti a farmaceuti. Vážny problém pri hľadaní si uplatnenia naopak pociťujú absolventi poľnohospodárskych odborov, pedagogiky či filozofických vied.
Zverejnené štatistiky absolventskej nezamestnanosti sú dôkazom často spomínanej kritiky o štrukturálnom nesúlade ponuky vysokoškolského systému a dopytu trhu práce, resp. ekonomiky. Riešenie možno prirodzene hľadať na oboch stranách tejto rovnice - trhu práce aj vzdelávania. Vzhľadom na veľkosť slovenskej ekonomiky a závislosť od exportu a zahraničných investorov asi ťažko možno očakávať nastavenie funkčných nástrojov na prognózovanie potrieb trhu práce. Preto považujem za správne, že ministerstvo školstva sa snaží v rámci svojich možností prispieť k riešeniu spomínaného nesúladu okrem iného aj zvýšením informovanosti uchádzačov o štúdium.
Ešte zaujímavejšie by bolo skombinovať tieto výsledky s údajmi o štandardne najpopulárnejších odboroch z hľadiska počtu podaných prihlášok. Intuícia našepkáva, že dnešní maturanti / uchádzači o štúdium nezohľadňujú perspektívy uplatnenia sa v odbore pri podávaní si prihlášok na štúdium. Inak by štatistiky každoročne nepotvrdzovali pretlak na ekonomické odbory, právo či sociálnu prácu na jednej strane a na druhej strane akútny nedostatok technicky zdatných špecialistov.
Minulotýždňový počin ministerstva je chvályhodným krokom k zintenzívneniu tlaku na skvalitnenie vysokého školstva tým, že poukazuje na doteraz zanedbávanú, no kľúčovú dimenziu prepojenosti trhu vzdelávania a práce. Je správne snažiť sa vzbudiť záujem maturantov o analýzy tohto druhu, hoci sa vzhľadom na obmedzenosť dát objavujú len sporadicky a neodhaľujú problémy vysokého školstva v celej ich závažnosti. Štatistiky absolventskej nezamestnanosti sú totiž len špičkou ľadovca problému uplatniteľnosti absolventov. Nezahŕňajú tých, ktorí sa nezaregistrovali na úradoch práce, odišli do zahraničia, príp. sa zamestnali na pozícii neadekvátnej vyštudovanému odboru (t.j. v inom odbore alebo na stredoškolskej pozícii). Práve preto dúfam, že tento krok je len prvým v rámci komplexného úsilia ministerstva o zadefinovanie možností na plnohodnotné sledovanie uplatnenia absolventov. Jedine tak je možné očakávať redistribúciu študentov smerom k zamestnávateľmi vyžadovaným odborom a v konečnom dôsledku aj elimináciu tých odborov, ktoré napriek dotáciám z verejných zdrojov poskytujú národnému hospodárstvu minimálnu pridanú hodnotu.
