Oni ho neprerážajú. Žijú v inej realite. Izolovaní vo svojich vilách na hradnom vrchu, velebení vernými a obslužnými, konšpiračnými médiami, v presvedčení, že toto je normálne.
Inak sa nedá vysvetliť, prečo čelný predstaviteľ koalície, budúci riaditeľ vládnej propagandistickej mediálnej korporácie, v roku 2024 spochybňuje, že Zem je guľatá. Toto je už veľmi zlé a nedá sa to brať ani ako vtip. Skupiny ľudí s podobným razením sa vo svete nazývajú sektami, ktorým sa zvyčajne venuje len okrajová pozornosť a nie sú brané vážne. Každý ľutuje tých chudákov, ktorých pripravia o majetok, slobodu a často aj o život.
My, obyvatelia Slovenska, sme tí, ktorých majú ambíciu ovládať takéto indivíduá. S plnou vážnosťou a aroganciou moci.
Ale ako som spomínala vo svojom minulom blogu, nestačí nad tým len nariekať. Spisovateľ Péter Eszterházy raz povedal: „Ak dosiahneš istú úroveň, už nemôžeš pod ňu klesnúť.” Problém tohto slovenského paralelného vesmíru je, že tí, ktorí nám akože „vládnu“, v živote nedosiahli tú minimálne nutnú úroveň. Vzdelanostnú, intelektuálnu, emočnú ani politickú. Ich klesanie je teda nezastaviteľné.
Veľká časť obyvateľov Slovenska má nielen problém, ale aj príležitosť. Dosiahla úroveň, pod ktorú nikdy neklesne. A zároveň má v rukách obrovskú moc. Moc, ktorú vo voľbách dáva svojim hlasom zvolenej politickej garnitúre. Kedykoľvek im ju môžeme odobrať. Zastaviť nekontrolovateľný pád úrovne tejto krajiny. Lebo už sa nedokážeme nečinne prizerať pokračovaniu tohto náletu pseudogeniality.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu im ukážme, že ich svet nie je našim svetom. Že naše Slovensko nie je, a nikdy nebude ich Slovenskom. Že si s ním nemôžu narábať ako sa im zachce. Poďte voliť 8. júna normálnych, nových, vzdelaných politikov a političky.
Príďte voliť novú politiku, naozaj európsku.
