1.Študent čo zažil, čo je to robota
Niektorí študenti boli vo svete a mali naozajstnú prácu so svojim stolom a počítačom a účtami na zaplatenie a polhodinovou prestávkou na obed a odvodmi na penziu a večnými poradami atď. A z akéhokoľvek dôvodu im návrat do školy prišiel ako dobrá voľba.
2.Týpek nepoužiteľný mimo univerzity
Samostatná skupinka ľudí s počítačovou myškou a tic-tacmi vo vrecku a s ponožkami s nepochopiteľnými nášivkami...
3.Plnič CV-čka
V podstate je jedno, čo študuje, hlavne nech to dobre vyzerá v profile. Verí, že práve tento titul mu zaručí náskok pred ostatnými. Najskôr však skončí ako právnik alebo účtovník, čo nikdy nepoužije to, čo sa mal reálne pre prax naučiť.
4.Držiteľ prestížneho štipka
Skôr ako to, ako odbor bude vyzerať v CV-čku, rieši, kto mu to cvakne. Nefunguje podľa normálneho modelu, kde financovanie je prostriedkom k štúdiu. Práve grant je cieľom samým osebe a štúdium len niečo, čo treba vydržať, aby sa mohol celý život hrdiť tým, že je ctený nositeľ štipka od {doplň si meno tučného donora}.
5.Pátrač po odpovediach na nikdy nekončiace otázky
Hľadá odpovede na špecifické veci, čo ho zaujímajú. Fakt takí študenti existujú.
6.Večný študent
Netrápi ho, ako jeho akademická kariéra postupuje ďalej. Len zbiera diplomy a snaží sa doplniť si k menu všetky možné písmenká.
7.Vševedko
Títo géniovia by mohli študovať hocičo, hocikde. Najskôr budú robiť nejaké super veci v nejakej špeciálnej disciplíne a už aj vedia, o čom bude ich diplomovka. Niektorí neštastníci sú dokonca vtipní a sexi, tak ich všetci neznášajú.
8.Neštastník, veď bakalár netrvá večne
Bakalárske časy boli jedna večná žúrka. Pozornosť venovaná diplomovke sa obmedzovala na pozorovanie utrápených spolužiakov namiesto rozmýšľania nad tou vlastnou. Úspech sa posudzoval podľa čiarok nad posteľou a brutality prekonaných opíc než skúšok, či nebodaj intelektuálneho rešpektu rovesníkov.
Čo myslíte, aký typ je najčastejší na slovenských výškach? Resp. ak sa niekto z vás chystá na výšku do zahraničia - v ktorej kategórii sa vidíte?
PS: Za inšpiráciu ďakujem Patrickovi Tomlinovi.
