O uplatniteľnosti slovenských absolventov neexistujú žiadne poriadne spracované dáta. Teda okrem dvoch čiastkových výstrelov do tmy z dielne Ministerstva školstva - štatistík nezamestnanosti absolventov jednotlivých fakúlt (v januári 2011) a ich mzdách (minulý piatok). Dúfajme, že ďalšia várka informácií pre nezorientovaných študentov, rodičov, absolventov a zamestnávateľov sa nenarodí až o ďalších deväť mesiacov. Inak sa môžeme aj po ďalšom premárnenom roku tešiť na ďalšie tisícky absolventov nepoužiteľných odborov, absenciu dobre pripravených kandidátov na voľné pracovné miesta, zvyšovanie nezamestnanosti a pomalý ekonomický rast.
Alternatívou môže byť výskum na úrovni o tom, čo si absolventi a zamestnávatelia myslia o konkrétnych študijných odboroch, a následné prispôsobovanie výučby tejto spätnej väzbe. Práve taký sa totiž deje a rozmáha v krajinách, ktorým záleží na svojej konkurencieschopnosti v globálnom boji o talenty a investičné príležitosti. A to nehovorím len o Veľkej Británii, Nemecku či Fínsku, ale aj o Českej Republike, Slovinsku či Gruzínsku.
Minulý týždeň som sa o tom opäť raz presvedčila na konferencii o uplatniteľnosti absolventov vo Viedni. Početné tímy a ich aspoň ako tak financované výskumné projekty v rôznych krajinách svedčia o tom, že všade okrem Slovenska si politici aj vysoké školy uvedomujú, že ich budúci úspech spočíva v prepojení výučby na potreby praxe. Diskusia zahŕňa množstvo aspektov zlaďovania očakávaní a ponuky pedagógov, študentov a zamestnávateľov, a to vrátane otázok funkcie vysokej školy pre spoločnosť, krátko- a dlhodobých tendencií na trhu práce, adaptácie spoločnosti na príliv imigrantov, či vymakávania metodiky na interpretáciu dát tak, aby sa zabránilo špekulatívnym záverom o faktoroch kariérneho úspechu absolventov v časoch hospodárskej krízy. Nejednoznačnosť záverov potvrdzuje, že skúmanie aj tejto problematiky je never-ending story. No zdieľanie skúseností nepochybne prispieva k rýchlejšiemu prispôsobovaniu národných systémov školstva modernému trhu práce a očakávaniam vonkajšieho sveta na internacionalizáciu, mobilitu a 2.0 kompetencie.
Pri neformálnych diskusiách samozrejme prišlo aj na to, ako túto problematiku vnímame a riešime na Slovensku. Tak ako aj na predchádzajúcich konferenciách na túto tému mi však neostalo nič iné, ako priznať informačné vákuum a čo je ešte horšie, celospoločenský nezáujem o identifikáciu problémov a hľadanie riešení v tejto oblasti. Ťažko sa vo viere robiť čo najlepší image svojej krajine kamufluje, prečo je to tak. Veď iné krajiny ponúkajú metodiku na zber dát, konzultantov na ich správnu interpretáciu pre skvalitnenie školstva, Európsky sociálny fond zas nekonečné zdroje na spustenie reforiem na úrovni. Chytí sa raz niekto tejto hodenej rukavice?
