Ošetrovateľ, ktorý omámi mladé dievča a unesie ju, vnučka, ktorá dobodá svojich starých rodičov, študent, ktorý skočí zo strechy školy...
Zatiaľ čo naše politické pseudoelity riešia vlkov, škodlivé médiá, nepriateľské mimovládky, potratovú tabletku, sexuálnu výchovu, progresívcov a „gender ideológiu“, a ďalších pseudonepriateľov.
Nevšimli si, čo sa v skutočnosti deje. Neverím, že v tichu noci z toho nie je aj im na vracanie. Obraz nepriateľov, skutočných, či vymyslených, je taktika, ktorá je neúnavne používaná egoistickými politikmi a politikmi diktátorského razenia. Aj na Slovensku sme ju za posledné roky dotiahli do perfektnosti. Perfektnosti ich toxicity a deštrukcie, ktorú spôsobujú VŠADE.
Ale oni si to nevšímajú. Lebo je to mimo okruhu ich záujmu. Vyrušuje ich to v ich misii rozvracať ešte viac. Niektorí si nevšimli, že bol november 89, niektorí si nevšimli, že neschopnosť a neodbornosť vo verejných funkciách sa násobne dotkne života občanov celej krajiny. Okamžite - nie ako voľakedy, keď mohli riešenie deštrukcie odsunúť na ďalšie generácie.
Česť výnimkám, no väčšina politikov ani netuší, že sa nachádzame v kampani proti násiliu na ženách. Trvajúcej už niekoľko rokov, a tento týždeň je opäť jeden z každoročných oranžových týždňov, keď si to pripomíname.
Lenže podľa nich neexistuje. Nie tá kampaň, tá nech im je ukradnutá, ale to násilie na Slovensku. Okrem pani prezidentky a jednej politickej strany sú všetci ticho. Plus istá ministerka sa nahodí do oranžového a zároveň organizuje tlačovky o opatreniach sabotujúcich ženské práva. No a čo, keď všade vo svete vyšli státisíce ľudí do ulíc, aby odsúdili rodovo podmienené násilie, aby požadovali ochranu pre týrané ženy. Aby zabránili stratám na životoch a ďalším traumám, zničeným osudom, rodinám, kariéram.
Nevšímavosť. Žeby nová hlavná hodnota v našej spoločnosti? Selektívne vnímanie reality a popieranie potreby pomoci slabším, znevýhodneným, nevypočutým, odstrčeným. Dievčatám aj dôchodkyniam - hoci väčšina z nich nie sú voličky.
Nemusíme sa tu baviť o tom, že násilie nemôže byť akceptované v žiadnej spoločnosti. To, že násilie na ženách je stále brutálne prítomné v každodennej slovenskej realite svedčí akurát tak o ľahostajnosti. Od politických špičiek, ich agresívnej politiky, ktorá v mnohom pripomína 19. storočie až po každého z nás, ktorí pristupujeme k volebným urnám a prenechávame túto krajinu ľuďom, ktorí sú ignoranti. Lebo „keď vyhrajú voľby, môžu všetko“, ale robia len to, čo sa im chce.
Práve dokončujem ďalšiu sériu školení o presadzovaní rodového hľadiska v našich verejných politikách. Posledná debata je práve o tzv. backlash - v koho záujme je rozdeľovať našu spoločnosť cez anti-gender naratívy?
Ak sa chcete posunúť od ľahostajného prizerania k akejkoľvek akcii, viete kde ma nájdete.
