Na Slovensku dnes pôsobí 39 vysokých škôl. Žiaľ, mnohé nenapĺňajú svoju funkciu pripravovať kvalitných absolventov pre trh práce. Akademici väčšinou reagujú na kritiku slabého praktického rozmeru výučby defenzívne. Namiesto toho, aby riešili priepasť medzi vysokým školstvom a trhom práce, neustále zdôrazňujú prioritu akademickej slobody pred podriaďovaním sa dopytu firiem. Vysoká škola financovaná z verejných zdrojov by však mala okrem kvalitného výskumu vychovávať talenty s takou špecializáciou a kompetenciami, aké si vyžaduje aktuálna ekonomická situácia.
Niet divu, že nemalá časť absolventov si nevie nájsť prácu vo svojom odbore. Mnohí sú odkázaní na pozície s nižšou kvalifikačnou náročnosťou, než na akú sa údajne (podľa pekných webových stránok vysokých škôl) počas štúdia pripravovali. Čo vidíte ako primárne zdroje nekvality v slovenskom vysokom školstve?
1. Orientácia na kvantitu namiesto kvality - Je priam nemožné očakávať kvalitu a absorpciu trhom práce, ak ročne štúdium končí vyše 70-tisíc absolventov. „Podiel novoprijatých študentov na 1. stupeň a spojené štúdium presahuje 60 % populačného ročníka. Akú záruku má potom študent, rodič, zamestnávateľ či akýkoľvek daňový poplatník, že vysoká škola poskytuje excelentnú prípravu na kariéru?
2. Nábor namiesto prísneho výberu talentov - Ak vôbec niektorá vysoká škola ešte robí prijímacie pohovory, znižuje pritom minimálne nároky na prijatie. Kým pred pár rokmi musel študent na prijímacích pohovoroch ovládať nemalú časť učiva prvého ročníka vo vysnívanom odbore, dnes si neraz vystačí s maturitným vysvedčením s vyznamenaním. Mechanizmus financovania totiž nekladie žiadne nároky na kvalitu prijímaných a absolvujúcich študentov, nezohľadňuje pokles populačného ročníka, ani zmeny v štruktúre ekonomiky.
3. Neznalosť a nezáujem o poznanie potrieb trhu práce - Keďže vysoké školy nie sú motivované maximalizovať uplatniteľnosť absolventov na trhu práce, nezbiera sa žiadna spätná väzba ani od nich, ani od ich zamestnávateľov. Reálne teda nikto netuší, ako sa absolventom darí uplatňovať sa v odbore, ktorý vyštudovali. To len vyhovuje tým vysokým školám, ktorých absolventi sú slabo uplatniteľní na trhu práce. Zároveň to znemožňuje hľadanie nástrojov, ktoré by stimulovali štúdium na odboroch, ktorých absolventi sú dnes prakticky „vyhynutým", ale mimoriadne žiadaným druhom na trhu práce. Informácie sú teda prvým predpokladom, ako zmenšiť informačné vákuum medzi trhom práce a akademickou pôdou.
4. Slabý praktický rozmer výučby - Napriek tomu, že zo všetkých strán počúvame, ako sú talent a praktické zručnosti rovnako dôležité ako teoretické znalosti, vysoké školy sa podľa toho akosi zabudli zariadiť. Na mnohých fakultách trávia študenti stovky hodín nad knihami namiesto toho, aby si vedomosti prakticky otestovali v spolupráci s potenciálnymi zamestnávateľmi, na fakultných projektoch, stážach či zahraničných univerzitách. Z teoretického hľadiska sú absolventi pripravení dostatočne a neraz až prekvalifikovaní. Kvôli chýbajúcemu praktickému rozmeru sú však slabí v aplikácii získaných vedomosti v praxi.
5. Nedotiahnutá reforma bakalárskeho stupňa štúdia - Bakalársky stupeň je síce pro forma oddelený od toho magisterského, reálne však absolventovi neumožňuje kvalifikovane sa zaradiť do práce. Na rozdiel od západných krajín preto u nás nie je považovaný za ukončené vysokoškolské vzdelanie a takmer všetci bakalári pokračujú v magisterskom štúdiu. Ak by bakalárske štúdium lepšie zohľadňovalo odkaz zamestnávateľov, určite by boli ústretovejší v prijímaní bakalárov do zamestnania. Ušetrené financie by sa mohli použiť na zvýšenie príjmov učiteľov, prilákanie expertov z praxe, a tým aj systematické skvalitnenie školstva.
Ďalšie zaujímavé informácie o problémoch vysokého školstva na Slovensku a čísla pre budúcich vysokoškolákov nájdete na www.nemajnasalame.sk!
