Určite nie som jediná, čo si už v živote prezerala štatistiky o zamestnateľnosti či nástupných platoch absolventov britských univerzít. No až teraz, s blížiacim sa ukončením štúdia na londýnskej univerzite moju pozornosť zaujal (opäť raz) jedinečný systém zberu dát pre tieto štatistiky. V krajine, ktorá je mimochodom v prvej stovke Šanghajského rebríčka najlepších univerzít reprezentovaná 11-imi zástupcami, tento systém výrazne prispieva ku komplexnému manažmentu kvality vysokoškolského vzdelávania. Nepochybne má potenciál slúžiť aj ako inšpirácia pre ďalšie (možno raz aj slovenské) vysoké školy s ambíciou prepracovať sa na relevantné priečky relevantných rebríčkov. Nasledujúca charakteristika má preto ambíciu vzbudiť záujem odborníkov zainteresovaných na tvorbe verejnej politiky (ak sem nejakí náhodou zavítajú) o bližšie spoznanie tohto systému, ako aj otázniky v mysliach maturantov, študentov či absolventov, prečo sa u nás tieto dáta nielenže nezbierajú, ale si ich nikto od zodpovedných orgánov ani nepýta.
Vo Veľkej Británii musia všetky vyššie vzdelávacie inštitúcie (HEIs) financované z verejných prostriedkov každoročne zbierať informácie o uplatnení svojich absolventov (súkromné školy sa môžu zapojiť na dobrovoľnej báze). V záujme zjednotenia príslušných procesov a komparability dát pravidelne prebieha na národnej úrovni prieskum DLHE (Destinations of Leavers from Higher Education Institutions). Reprezentatívnosť dát je zabezpečená autoritou zastrešujúcej organizácie, vysokou mierou participácie HEIs a absolventov, ale v neposlednom rade aj vďaka podpore občianskej spoločnosti vyvíjajúcej tlak na dostupnosť tohto typu informácií.
Spomínanou zastrešujúcou autoritou je HESA - Higher Education Statistics Agency, zriadená v roku 1993 dohodou relevantných ministerstiev, orgánov financujúcich vysoké školstvo a samotnými HEIs. Financovaná je z príspevkov HEIs. Slúži ako koordinačná agentúra na podporu HEIs, ktoré samostatne zabezpečujú zber dát o uplatnení absolventov. Okrem vývoja štandardizovanej metodológie a vyhodnocovania údajov o uplatnení absolventov britských vysokých škôl je poverená aj spracovaním štatistiky o vysokoškolskom vzdelávaní a finančných prostriedkoch v sektore.
Na prieskume absolventov školského roku 2008/2009 sa zúčastnilo 165 HEIs (131 v Anglicku, 11 vo Walese, 19 v Škótsku a 4 v Severnom Írsku). Štandardne zahŕňa študentov s trvalým pobytom vo Veľkej Británii alebo inej krajine EÚ, ktorých HESA v skúmanom školskom roku eviduje ako absolventov vysokoškolského štúdia dennej aj externej formy. Údaje sú zbierané v pomerne širokom rozsahu tém týkajúcich sa rozličných aspektov absolvovaného resp. pokračujúceho štúdia (odbor, forma, zdroj financovania etc.), kariérnej dráhy (odvetvie, typ úväzku, vzdelanostné nároky na uchádzača, príjmová kategória, pracovná náplň, skúsenosť s hľadaním zamestnania etc.), ako aj subjektívnych faktorov ako je spokojnosť s doterajším štúdiom, kariérou a naplnenie profesionálnych očakávaní.
Zber sa realizuje v dvoch fázach. Prvá fáza, tzv. early survey, spočíva v kontaktovaní všetkých absolventov v časovom horizonte 6 mesiacov od ukončenia študijného programu na HEI vo Veľkej Británii. Druhá fáza, tzv. DLHE longitudinal survey, sa realizuje 3,5 roka po ukončení štúdia. Jej záber je zúžený na vybraný počet účastníkov prvej fázy, pričom určité podskupiny (napr. absolventi málopočetných odborov, inej ako bielej rasy atď.) sú zámerne zastúpené vyššou mierou tak, aby bol zabezpečený ich dostatočne reprezentatívny počet na realizáciu samostatných štatistických analýz. Zahrnutie časovej dimenzie do sledovania uplatnenia jednej vekovej skupiny absolventov výrazným spôsobom zvyšuje jeho pridanú hodnotu. Umožňuje totiž školám a policy-makerom porovnať informácie o posunoch v uplatnení absolventov v priebehu takmer 4 rokov, identifikovať (ne)žiaduce tendencie vo využití ľudského potenciálu pre rozvoj národného hospodárstva a prijať príslušné opatrenia na ich korekciu.
Čo sa týka návratnosti dotazníkov, školám sa darí dosahovať jej vysokú mieru napriek neexistencii nástrojov, ktorými by teoreticky mohli motivačne pôsobiť na potenciálnych respondentov. Prieskumu realizovaného v roku 2008 na absolventoch školského roku 2004/2005 sa zo 430.290 kvalifikovaných uchádzačov zúčastnilo 319.260 (74%). HESA v tejto oblasti stanovuje prísne ciele osobitne pre prvú fázu (80% z cieľovej skupiny u denných a 70% u externých študentov s britským občianstvom, 50% pre cudzincov). K ich napĺňaniu nepochybne prispieva aj obohatenie klasických metód zberu dát o elektronickú formu. V záujme zvýšenia reprezentatívnosti prieskumu je každý potenciálny respondent viacnásobne kontaktovaný cez email, poštou alebo telefonicky. Výzvy na vyplnenie online dotazníka sú opakovane zasielané všetkým respondentom so zadanou emailovou adresou. Poštou je dotazník zasielaný tým, ktorí v systéme nemajú zadanú emailovú adresu alebo do dvoch týždňov od zaslania prvej výzvy nevyplnili e-dotazník. Následne sú ešte telefonicky kontaktovaní tí absolventi, ktorí nereagovali ani na online výzvu, ani na poštou doručený dotazník (každý je kontaktovaný do 7-krát).
V našich podmienkach asi nejednému napadne, že ponechanie zberu dát na dobrovoľnosti respondentov by vyústilo v jeho neúspech, resp. minimálne otáznu mieru reprezentatívnosti. Ochota britských absolventov spolupracovať je pravdepodobne prirodzená v systéme s vysokou mierou transparentnosti, verejnej kontroly efektívnosti vynakladaných prostriedkov a nepochybne rastie aj vďaka istote, že anonymita poskytnutých údajov je zaručená. Na tomto mieste je dôležité podotknúť, že nejde o žiadne štatistiky zbierané „do šuflíka“. Médiá im po zverejnení venujú náležitú pozornosť, a tak spoluvytvárajú rámec pre tvorcov verejnej politiky a študentov (a ich rodičov) pri rozhodovaní o participácii na vzdelávaní. Orgány financujúce vysoké školstvo tieto dáta používajú pre stanovenie dotácie na každého zapísaného študenta. Policy-makers reagujú návrhmi opatrení na korekciu nežiaducich tendencií. Univerzity v záujme zjednotenia požiadaviek pracovného trhu s ponukou vzdelávacieho systému vychádzajú z týchto prieskumov pri plánovaní počtov študentov a obsahovej náplne jednotlivých odborov.
Verím, že prirodzeným (hoci pomalším) vývojom sa aj u nás rozprúdi diskusia o možnostiach zberu dát o uplatnení slovenských absolventov. Identifikácia potenciálnych zdrojov inšpirácie je nepochybne prvým krokom k prípadnej iniciatíve tohto typu. V blízkej budúcnosti preto prinesiem náhľad aj na iné systémy ponúkajúce podobne užitočné a často lacnejšie riešenia (odvíjajúce sa od frekvencie zberu dát, početnosti cieľovej skupiny, metódy zberu a ďalších faktorov). Otázne je, do akej miery majú slovenské vysoké školy záujem o nastavenie zrkadla s takou mierou objektivity a hĺbky poznania.
