Pesimisti nerezignujte. Po rokoch ignorácie sa objavuje svetielko nádeje v prepájaní svetov vzdelávania a práce. Inšpiratívne „best practices" dlhodobo rezonujú na celoeurópskej úrovni (napr. na bruselskom University-Business Forum), ale v poslednej dobe aj v kruhu slovenských pedagógov, podnikateľov a štátnych úradníkov (napr. na nedávnom CSR fóre Trendu). Otázkou zostáva, ako túto jednoznačne win-win spoluprácu zintenzívniť u prvých lastovičiek a spopularizovať u váhajúcich. Vďakabohu netreba pri jej zdôvodňovaní objavovať teplú vodu.
Odkaz európskych diskutérov je jasný: podnikateľská komunita ako hlavný odberateľ musí mať možnosť vyjadriť svoju (ne)spokojnosť a ovplyvniť smerovanie vzdelávacieho systému. Školy volajúce po väčšej autonómnosti a finančnej podpore musia akceptovať ich neoddeliteľný doplnok: transparentnosť a zodpovednosť za kvalitu výstupu. Štát sa nesmie večne zaoberať len kvantitatívnou stránkou tvorby pracovných miest, ale preorientovať pozornosť na kvalitatívny aspekt zamestnateľnosti pracovnej sily na pozíciách s čo najvyššou pridanou hodnotou. Každý pritom musí začať sám od seba.
Pokiaľ ide o školy, či už stredné alebo vysoké, verím, že stačí natiahnuť ruku. Zamestnávatelia ich študentov určite nájdu kapacity na spojenie síl v prospech spoločného cieľa: optimálne pripravených absolventov. Ideálne by mal každý zamestnávateľ kritizujúci nedostatočný praktický rozmer vzdelávania sprístupniť časť tajomstiev každodenného fungovania svojho podniku študentom. Nech môžu na vlastnej koži zažiť rutinu konkrétneho odvetvia, čo je omnoho prínosnejšie ako hodiny teoretizovania. Jasné, že každá stáž je do istej miery zaťažujúca vzhľadom na komplikovanosť procesov, bezpečnostné riziko či vyťaženosť zamestnancov - potenciálnych mentorov. Bez kompromisov však budú tí istí kritici nútení naďalej prijímať kandidátov, ktorých adaptácia či dokonca rekvalifikácia ich stojí nemalé peniaze. Netreba hneď realizovať komplikované projekty zostavovania vlastných študijných odborov či vzdelávacích klubov pre deti. Na začiatok stačí prijať stážistu, diplomanta či umožniť študentovi stráviť inšpiratívny deň so šéfom po vzore našich celebrít.
Štát sa štandardne spolieha na osvietenosť škôl a podnikov s tým, že ak chcú, programy finančnej podpory týchto aktivít si nájdu. V situácii slabej pripravenosti absolventov na prax však nestačí ponechať budovanie znalostnej ekonomiky na čistú filantropiu. Praktický rozmer štúdia musí byť povinnou súčasťou študijných plánov. Či už v podobe kreditmi ohodnotených stáží, dobrovoľníctva alebo iných programov na doplnenie kariérneho rozvoja doma a v zahraničí. Ministerstvo školstva sa chystá intenzívnejšie podporovať spoluprácu tohto druhu na úrovni odborného vzdelávania. Spásonosný to krok, najmä keď sa pozrieme na žalostný stav bývalých priemysloviek, jedného z mála ako-tak kvalitných článkov slovenského školstva. Ešte tak vidieť tlak na otvorenie sa vysokých škôl praxi v čerstvom návrhu novely vysokoškolského zákona...
Globalizácia totiž znamená aj globálny boj o talenty. Klesajúca kvalita nášho školstva preto v očiach mladých indikuje neperspektívnosť odbornej prípravy a šancí na následné uplatnenie. No a odchody slovenských mozgov za kvalitnejšou prípravou do zahraničia predstavujú posledný klinec do rakvy snahám o obnovenie udržateľného rastu bývalého stredoeurópskeho tigra.
