Škótsky systém je zatiaľ zameraný na dve základné oblasti: primárnu a nemocničnú starostlivosť.
GP Survey: V decembri 2009 bol realizovaný prieskum spokojnosti medzi 485.000 náhodne vybranými pacientmi všetkých 1.014 všeobecných lekárov, pričom vyplnený dotazník doručilo 38% z nich. V roku 2010 sa nekonal v plnom rozsahu, ale v užšom zameraní na aspekt dostupnosti zdravotnej starostlivosti, ktorý ovplyvňuje výpočet platieb pre poskytovateľov. Na dobrovoľnú účasť v prieskume boli vyzvaní tí poskytovatelia, ktorí v predchádzajúcom roku nedostali plnú výšku úhrady. Ak sa rozhodli nezúčastniť sa na prieskume, dostali rovnakú platbu ako v predchádzajúcom roku.
Inpatient Survey: V januári 2010 sa prvýkrát konal prieskum spokojnosti hospitalizovaných pacientov. Uskutočnil sa na vzorke 62.308 pacientov, ktorí v poslednom roku strávili v nemocnici aspoň jednu noc. Návratnosť dosiahla 50%. Aktuálne prebieha druhý ročník zberu dát na tieto účely.
Tak ako v Anglicku, aj v Škótsku bol vývojom metodológie, prevádzkou koordinačného centra a zberom údajov poverený Picker Institute Europe. Jeho metodológia sa namiesto rankingového hodnotenia celkovej skúsenosti so zdravotníctvom zameriava na jej detailný priebeh, napr. mieru ťažkostí pri dohadovaní si termínu vyšetrenia u konkrétneho lekára. U hospitalizovaných pacientov sa otázky týkajú napr. procesu prijímania, prepustenia a celkového pobytu v nemocnici, čerpanej starostlivosti, informovanosti o predpísanej liečbe atď. Zber dát sa uskutočňuje poštou, ale aj formou online dotazníka a telefonicky.
Asi pol roka po spustení zberu dát sú zverejnené výsledky pacientskeho hodnotenia za jednotlivých poskytovateľov a ich porovnanie naprieč príslušnou špecializáciou. Za každú jednotku sú tzv. health boards povinné vypracovať akčné plány na riešenie identifikovaných problémov. Pri hľadaní riešení im pomáhajú detailnejšie prieskumy na miestnej úrovni. Tie sú zamerané na konkrétnu kategóriu pacientov (napr. mládež, duševne chorí pacienti, seniori atď.) alebo špecifický problém. Národný prieskum môže napríklad identifikovať problém hlučnosti v konkrétnej nemocnici, ale až skúmanie na miestnej úrovni pomôže odhaliť jeho zdroj (napr. rozhovory zamestnancov, hlučné vozíky, prístroje, ostatní pacienti atď.). Na úrovni relatívne samostatne fungujúcich GPs sa systém skvalitňovania služieb spolieha hlavne na zdieľanie skúseností formou hosťovania poskytovateľov.
Prieskumy pacientskych skúseností sa uskutočňujú v mnohých krajinách (písala som už napr. o USA), no z hľadiska dopadu na skvalitňovanie zdravotníctva je škótsky systém inšpiratívny najmä motivačným prepojením výsledkov na financovanie poskytovateľov. Platby sú naviazané na časť otázok dotazníka, ktoré z dvoch uhlov pohľadu skúmajú dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Po prvé ide o možnosť konzultovať zdravotný stav s lekárom do 48 hodín od požiadania (48-hour access) a po druhé o jednoduchosť objednania sa vopred tak, aby návšteva lekára vyhovovala časovým preferenciám pacienta (advance access). Tieto dva indikátory podmieňujú 58,5 z 1000 bodov, ktoré všeobecný lekár GP môže získať. Minimálna hranica pozitívnych odpovedí od pacientov pre získanie bodov v týchto indikátoroch je 70%, resp. 60% u týchto dvoch indikátorov. Pozitívne odpovede zahŕňajú tie možnosti, kedy mal pacient možnosť v priebehu 48 hodín skonzultovať svoj stav / objednať sa vopred, ale aj tie, kedy pacient túto možnosť odmietol vzhľadom na nevyhovujúci termín alebo osobu ošetrujúceho lekára.
Indikátory spokojnosti pacientov sú teda zakomponované do motivačného systému alokovania platieb tak, aby stimulovali zlepšovanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Výsledky za rok 2010:
