O to viac, že udalosti uplynulého roka vyplavujú veľa špiny a v tejto chvíli hráme o skutočnú tvár nášho štátu vo voľbe prezidenta a ústavných sudcov.Možno aj preto, že našej ekonomike sa v tejto chvíli veľmi darí, nám nezostáva veľa času na verejnú debatu o iných, pre krajinu dôležitých témach. Za takú považujem napríklad budúcnosť nášho priemyslu. Pre našu ekonomiku je to kľúčová oblasť.
KOMU TO VYHOVUJE?
Aj charakter nášho štátu a demokracie, aj priemyselná budúcnosť a prosperita našej krajiny dlhodobo doplácajú na autokratickú politiku Smeru, jeho predsedu Roberta Fica a podpredsedu Roberta Kaliňáka, ich kamaráta Andreja Danka a SNS, ale aj ďalších populistov a autokratov v slovenskej politike.
Často počúvam, že koho by už len zaujímala debata o potrebe transformácie našej ekonomiky, lebo máme vážnejšie problémy. Súhlasím s tým, že ako krajina máme vážne problémy. Len chcem dodať, že okrem všetkých problémov s pochopením a uchopením demokracie a budovaním jej ochranných mechanizmov, máme aj problém s transformáciou slovenského priemyslu.
Rozumiem, že vyššie menovaným politikom to vyhovuje, keď sa naša pozornosť rozdrobuje pre množstvo rôznorodých problémov na všetky strany. Rozumiem aj tomu, že práve tí, čo za nimi stoja, sú radi, že nemáme žiadnu voľnú kapacitu venovať sa témam, ktoré presahujú súčasnosť a budú mať na nás vplyv v budúcnosti. Prečo je to dôležité sa venovať aj tejto téme?
POTREBUJEME DISKUSIU O PRIEMYSLE
Diskusia o technológiách v priemysle nie je len pre manažérov posadnutých vyššou efektivitou výroby, či kockáčov nadšených z modernizácie spoločnosti robotmi. Je to aj o ekonomickej suverenite a národnej bezpečnosti. Táto “geopolitizácia technológií” hýbe nielen svetom ajťákov, ale aj politikov na najvyššej úrovni. Na ich minuloročnom stretnutí v Davose bol najväčší hype okolo umelej inteligencie a blockchainu. Tento rok riešili skôr klimatické zmeny a bezuhlíkovú ekonomiku.Priemysel hocikde na svete sa mení od základov. Prečo je to tak podstatné aj pre Európu a prečo si to zaslúži aj vašu pozornosť?
Po prvé,na úrovni EÚ sa bavíme o dvoch miliónoch podnikov a 33 miliónoch pracovných miest. Po druhé, práve od priemyslu závisí naša konkurencieschopnosť voči iným svetovým hráčom, ktorí sa spoliehajú skôr na niekoľko technologických šampiónov. Po tretie, len vďaka serióznej modernizácii priemyslu dokážeme naplniť iné, vznešené, rovnako dôležité ciele ako záchranu našej planéty. A tak sa snažíme o klimaticky neškodnú výrobu, pochopiť ako zabezpečiť kybernetickú bezpečnosť, nenechať sa ovládnuť technológiami, nemariť talentom a odolať tlaku zahraničných hráčov a globálnych korporácií.
Na druhej strane, iba 10% malých a stredných, a iba 25% veľkých podnikov pracuje s dátami vo svojom biznise. A to sa kolektívne zhodujeme, že dáta sú surovinou budúcnosti. Ako sa teda chceme v Európe pohnúť k sofistovanému priemyslu, postavenému na umelej inteligencii, inováciách a rozumnom využívaní našich talentov?
JE SLOVENSKO PRIPRAVENÉ NA TRANSFORMÁCIU PRIEMYSLU?
A hlavne mi pritom napadá,ako ďaleko je v tejto diskusii Slovensko. Všimla si verejnosť informácie o strate množstva pracovných miest v automobilkách prechádzajúcich na efektívnejšiu výrobu elektromobilov? Myslíte si, že sa u nás robí dosť na to, aby sme boli menej závislí od zahraničných investorov a naopak, aby mali Slováci dosť dobré podmienky na rozbeh vlastného podnikania? Investujeme dosť do výskumu a našej vlastnej inovačnej schopnosti?Máme medzi sebou dostatočne odvážnych lídrov, ochotných pomenovať riziká, ktorým čelí naša ekonomika? Že vyše polovica pracovných miest je ľahko nahraditeľná robotmi?
Viac menej všetci vieme, že vzdelávanie je magická odpoveď na všetko. Ale nie so školstvom v podobe, v akej ho máme na Slovensku. Už vyše desaťročia sa opakuje, že digitálne zručnosti sú alfa a omega pre každého jedného občana do budúcnosti. Ako je možné, že44% Európanom stále chýbajú základné digitálne zručnosti?
Na európskej úrovni už dnes môže byť digitalizovaných, t.j. nahradených technológiami, asi 50% pracovných úloh, a 10% pracovných miest ako takých. Nerozprávame sa tu o potrebe technologického vzdelávania pre študentov, pre budúce generácie. Rozprávame sa o existujúcich joboch, o ľuďoch, ktorí sú dnes v aktívnom pracovnom živote. Asi 150 miliónov pracovníkov v EÚ. Nejde o to, že by sme všetkých potrebovali naučiť programovať či ovládať umelú inteligenciu. Je to aj o kreativite a nelineárnom riešení problémov. Je to o nových prístupoch k výkonu práce, ktoré sú nielen zodpovednosťou vzdelávacích systémov, ale aj úlohou zamestnávateľov schopných zabezpečiť učenie v práci (learning on the job).
Je Slovensko pripravené na dosahy digitálnej revolúcie na trh práce? Po rokoch policy diskusií by sme už mali byť oveľa ďalej. O to viac v čase, keď sa Európa posúva od problému e-skills k ďalšiemu problému - potrebe mediálnej gramotnosti v ére fake news a tzv. “human skills” (ľudským zručnostiam), ktoré vytvoria predpoklady pracovať s technológiami.
Je škoda, že naše každodenné krízy nám odoberajú kapacitu seriózne sa rozprávať o technológiách budúcnosti. O zmierňovaní sociálnych rozdielov. O ľudskom a etickom využívaní umelej inteligencie, aby sme sa posunuli od výroby veľkých objemov hocičoho skôr k výrobe kvality a inovácií. O reforme vzdelávania, ktoré bezpodmienečne musí vychovávať mládež pre budúcnosť, nie pre časy socializmu. O reforme zdravotníctva, kde by mohli mať lekári aj vďaka technológiám konečne čas venovať sa pacientom, ale rovnako aj vlastnému vzdelávaniu v práci s čoraz komplikovanejšími prístrojmi alebo v oblasti čoraz rozsiahlejšieho výskumu - namiesto papierovačkám. O tom, aká filozofia vlastne bude riadiť prerod nášho hospodárstva – chceme pokračovať v selektívnej podpore vybraných sektorov a ich šampiónov? Alebo začneme podporovať digitalizáciu naprieč celou ekonomikou?
PREČO POTREBUJEME ZORIENTOVANÉ SLOVENSKO V EURÓPE?
Nejde len o využívanie technológií kvôli vyššej efektívnosti a ešte vyššej produkcii. Ak vás trápia vplyvy neustále rastúcej produkcie na našu planétu, toto je odpoveď aj pre vás. Technológie sú kľúčom k dosiahnutiu uhlíkovo neutrálnej výroby.Uhlíková stopa môže byť nahradená digitálnou stopou- znečisťovanie môže byť znížené vďaka inteligentným riešeniam. Internet vecí, kybernetická bezpečnosť, či inteligentné autá sú všetko príklady týchto nových sektorov.
Európa ďalej rozbieha množstvo opatrení a projektov, ktoré tomu majú pomôcť. Financuje spoluprácu krajín pri vývoji strategických sektorov ako nanotechnológie, batérie do automobilov, či kybernetické riešenia. Definuje etické štandardy používania umelej inteligencie. Je tragédia, že NIČ z toho nemá šancu doraziť do hlavného vysielacieho času našich médií. Bohužiaľ, tie môžu byť v čase permanentných politických útokov len zrkadlom spoločnosti a na inteligentnú diskusiu o budúcnosti našej krajiny vzácne minúty nezostanú.
Máte chuť na diskusiu “k veci”?
