Môže Londýn očariť natoľko, že by stál za opakovanú návštevu? Určite môže! A každou ďalšou návštevou vie očariť viac a viac. Naša štvorčlenná rodina tam po šesťročnej prestávke strávila jarné prázdniny. Preto bol plán naozaj rozmanitý. Samotný výlet začal už pod vianočným stromčekom, kedy sme si medzi darmi našli letenky a ubytovanie. Od tohto momentu sa začalo plánovanie a zabezpečovanie. Verím, že sa môže vydariť aj výlet zo dňa na deň, ale prečo sa oberať o tú radosť z očakávania a riskovať, že atrakcie, na ktoré sa chystáte už jednoducho budú obsadené a uspokojiť sa s plánom B, keď možno mať hviezdny plán A? Aj keď sme leteli nízkonákladovkou a ubytovali sa cez Booking, zážitok to nijako nezmenšilo. Ba dovolím si tvrdiť, že nádheru Londýna by sme si nevychutnali lepšie ani so súkromným tryskáčom a ubytovaním priamo v kráľovskom paláci. Nachodených 125 tisíc krokov a skoro 75 km hovorí za všetko. Aj keď sme nevideli všetko, čo Londýn ponúka, urobili sme, čo bolo v ľudských silách a už teraz máme plán na budúcu návštevu. S jedlom vraj rastie chuť a naše zahryznutie do Londýna je toho dôkazom, chceme viac...
Celú našu londýnsku expedíciu vol. 2 možno rozdeliť do viacerých samostatných celkov, ktoré boli v istom zmysle vrcholom a popravde, niektoré môžu ostať nestranným pozorovateľom nepochopené, ale dajte im šancu aspoň prečítaním, možno si vás získajú.
Na úvod pár dôležitých rád k doprave, určite odporúčam zadovážiť si Oyster card:
· dá sa objednať online, najlepšie najneskôr mesiac predom, aby vám stihla byť doručená na adresu;
· prvotná suma sa dá dobiť už pri objednaní a ďalšie potrebné dobitie uskutočníte jednoducho na každej stanici metra;
· je možné ju použiť na cestovanie metrom, autobusom (áno, tým krásnym dvojposchodovým a červeným), ale aj loďou, čo naozaj odporúčam vyskúšať;
· ak cestujete s deťmi, tak sú možné zľavy, my sme mali 11 a 13 ročných spolucestujúcich, pre tých nám zľavu nastavil veľmi milý zamestnanec metra, ktorý sa nám na to sám ponúkol, keď videl, že deťom odrátalo pri opustení stanice plnú sumu cestovného. Ak máte deti ešte malé, ich cestovné je zadarmo, ak cestujú s držiteľom Oyster card, všetky podrobnosti a informácie ohľadne veku a zliav nájdete na - https://tfl.gov.uk/travel-information/visiting-london/visitor-oyster-card
Možno je zvláštne, že najznámejšie pamiatky len spomeniem a neznámym zákutiam sa budem venovať omnoho viac, ale tie známe už pozná každý, na čo sa opakovať? Poďme na to!
1. Mesto a jeho najznámejšie pamiatky vedľa tých menej známych
Našou prvou zastávkou v Londýne bol Westminsterský palác - Parlament a Big Ben. Ak sa odveziete zelenou linkou metra a vystúpite na stanici Westminster, pri východe sa vám naskytne majestátny pohľad na Big Ben, ktorý sa pred vami vynorí a očarí vás. Pre panoramatický výhľad je najlepšie prejsť na druhú stranu Temže cez Westminster Bridge. Z mosta budú nádherné výhľady aj na London Eye a pri troške šťastia sa vám podarí aj fotografia s červeným double-deckrom. Zo strany oproti parlamentu budete mať nádherný výhľad, dokonca aj východ z podchodu mosta je krásny a veľmi fotogenický. Ak vám vo výhľade budú vadiť davy ľudí, stačí zájsť do záhrady hneď za múrom oddeľujúcim chodník na nábreží od záhrady s fontánou. My sme si užili výhľady do sýtosti aj cestou späť po Westminster Bridge. Na toto miesto sme sa vrátili aj za tmy a naozaj sa neviem rozhodnúť, ktorý pohľad bol úchvatnejší, či za jasného slnečného dňa alebo vysvietené pamiatky v tme. London Eye za mňa bolo krajšie v noci, svietilo krásne farebne, čo sa na tmavej oblohe vynímalo priam umelecky. Odraz svetiel parlamentu a Big Benu na vodách Temže bol neopísateľný a preto už o tom ani nepíšem viac 😊. Ale kým sa dostaneme k večeru, prejdeme ešte veľa kilometrov nádherami Londýna. Za pohľad by isto stál aj výhľad z Lambeth Bridge, aj keď sme tam tentokrát nešli, už ho máme v pláne na najbližšiu návštevu metropoly Spojeného kráľovstva.
Od parlamentu a Big Benu sme sa pohli smerom k Westminster Abbey. Okrem toho, že vstup bol spoplatnený, stál tu aj dlhočizný rad, takže sme sa kochali len z vonku a vydali sme sa k Buckinghamskému palácu. Ani sme nečakali, že stihneme výmenu stráží o 11tej hodine, akurát v tom najlepšom. Videli sme jazdu, aj vojenskú hudbu. Aj keď bolo námestie pred palácom plné ľudí, videli sme celkom dobre, a to aj bez čakania predom a držania najlepších miest, tie museli byť obsadené hádam aj hodiny predom. Info k výmene stráží nájdete na https://www.ilondyn.com/vymena-strazi-buckinghamsky-palac/.
Naša cesta viedla smerom k St. Jame´s Park, kde nás hneď privítalo asi šesť svetloružových pelikánov, ktoré nás priam odtrhli od výhľadu na Buckinghamský palác. Vôbec sa nebáli ľudí a prišli celkom blízko k turistom, ochotné nechať sa odfotiť😊. St. Jame´s park ponúkal stretnutie s rôznymi zvieratami pre potešenie detí i dospelých. Najviac asi zaujali veveričky, ale potešili aj labute, husi, kačky a rôzne iné vtáčiky. Bola to veľmi príjemná prechádzka, ktorá nás doviedla k Horse Guards Parade, kde sme stihli akurát výmenu stráží, teda konských stráží 😊. Po malej zachádzke na Downing Street, kde je na čísle 10 oficiálna rezidencia premiéra Spojeného kráľovstva, sme sa vybrali smerom na Trafalgar Square k Národnej Galérii (o tom neskôr😊). Neďaleko sa nachádza Leicester Square, ktoré je zaujímavé hneď z dvoch dôvodov. Nachádza sa tu Lego Store, ktorý sme nemohli obísť a dokonca sme aj stáli v rade, čo nemáme v obľube, my rady obchádzame, ale deti boli neúprosné. A aj keď nie ste práve milovníkmi lega, určite vás tu niečo zaujme, mňa zaujalo „zátišie“ s lego Williamom Shakespeareom, kde som si aj urobila fotku a ďalšiu som si urobila pri lego vojakovi v tradičnej červenej uniforme a tiež tradične odetom lego policajtovi a za nimi išli malé vtipné lego príbehy o kráľovi Karolovi. Ale obchod ponúkal aj iné atrakcie, rôzne hry pre deti, aktuálne v duchu F1, lego „ukážky“ z Harryho Pottera, s postavami a scénou. Takže nakoniec to zaujalo aj mňa. A čo druhé zaujímavé možno vidieť na Leicester Square, malý park s filmovými hrdinami, za mňa najzaujímavejší bol Mr. Bean a Paddington s marmeládovým sendvičom, ale bol tam aj Harry Potter, Mary Poppins a ďalší. Večer je však park zatvorený, tak ak chcete fotku s niektorým z uvedených hrdinov, musíte námestie navštíviť cez deň.
Druhý deň sme začali ďalšou dominantou Londýna - Tower of London a Tower Bridge. Po vystúpení na zastávke „Tower Hill“ zelenej linky metra (District line), nás privítal panoramatický pohľad na Tower of London, jedinou chybou bolo, že sme hľadeli oproti slnku. Hneď vedľa východu zo stanice metra stojí ruina starého rímskeho opevnenia z čias, kedy Londýn bol ešte rímske Londinium. Kým Tower of London sme obdivovali len zvonku, návštevu interiéru si nechávame nabudúce, tak Tower Bridge sme si užili z každej strany. Najprv sme cez neho prešli na druhý južný breh Temže a pobrali sa smerom na východ, aby sme Tower Bridge mali pekne osvetlený v lúčoch slnka, aby aj fotky boli krajšie 😊. Cestou sme objavili pár krásnych zákutí, ako napr. ulica Shad Thames so zaujímavými priechodmi medzi budovami ponad ulicu, čarovné nábrežie východne od ikonického mostu, vďaka odlivu sme po schodoch - Horselydown steps zostúpili až k samotným vodám Temže, kde bolo možné pohľadať si nejaké mušle, čo aj ľudia robili. A ponúkol sa nám aj pekný výhľad na samotný most. Ten sme si obzreli ešte aj z druhej strany, keď sme sa po južnom brehu pobrali smerom k London Bridge. Cestou sme objavili „vstupnú halu“ Hay´s Gallery, tento priestor bol majestátny a neočakávaný. Pôvodne počas devätnásteho storočia to bola budova prístaviska, ktorá bola jedným z hlavných doručovacích miest pre lode privážajúce čaj. V čase najväčšej slávy prechádzalo 80 % suchých produktov dovážaných do Londýna cez prístavisko, a preto bolo prístavisko prezývané „Londýnská špajza“. Bola to poriadne obrovská a majestátna špajza 😊.
Aby som nezabudla Tower Bridge s celou priľahlou oblasťou sme si boli pozrieť aj vo večernej vysvietenej verzii a stálo to za to. Ak budete mať šťastie, uvidíte aj otvorenie mosta, ale to sa deje naozaj zriedkavo, preto je dobré si to overiť na oficiálnej stránke https://www.towerbridge.org.uk/lift-times. Od našej návštevy sa najbližšie otváranie konalo až v apríli, potom je to už častejšie.
Neobišli sme ani ďalšiu dominantu, a to St. Paul´s Cathedral, ktorú sa oplatí poobzerať celú pekne dookola. Ide o vrcholné dielo architekta londýnskych kostolov Christophera Wrena. Vstup je spoplatnený, podrobnosti nájdete na oficiálnej stránke katedrály - https://www.stpauls.co.uk/, ale aj z vonku to stojí za to. Nádherný pohľad na katedrálu sa naskytne z Millennium Bridge - peší most na druhú stranu Temže, rovnako aj na jeho druhej strane, kde konštrukcia mosta tvorí akoby podstavec, na ktorom celá katedrála stojí, aj jej bočné zábradlia akoby vychádzali zo samotnej katedrály, nečudo veď Millennium Bridge končí pod Tate Modern, galérii moderného umenia svetového formátu. My sme na to ešte nedorástli, ale kto áno, nech sa páči, vstup nie je spoplatnený. Ak sa vyberiete po južnom brehu rieky uvidíte nanovo postavené shakespearové divadlo Globe.
Londýn je plný krásnych „marketov“, my sme stihli nazrieť len do dvoch z nich. Borough Market sa nachádza hneď vedľa London Bridge za Southwark Cathedral. Trh je umiestnený pod nadzemnou traťou metra, takže scenériu trhoviska plného lahodných vôní a dobrôt dotvárali historické železné zelené ornamentmi zdobené časti traťovej infraštruktúry. Trh bol nádherný a plný rôznych jedál a vôní. Vybrali sme si však zlý čas, lebo trh bol plný ľudí a pri niektorých stánkoch boli hlbočizne rady. Takže odporúčam ísť pred časom obeda 😊 , lebo cez obed to bude síce nádherné, ale na ochutnávanie sa bude dlho čakať. Ďalším navštíveným trhom a zároveň aj turisticky obľúbeným miestom je Covent Garden. Ten sme navštívili aj neskoro večer, kedy boli už stánky zatvorené a aj počas dňa cez víkend, kedy bol plný ľudí a umelcov, ktorí tu vystupujú. Covent Garden je adresa, kde chce sídliť každý butik, či obchodík, je to prestížne miesto a preto tu nájdete okrem „hand made“ trhovníkov, ktorí majú svoje stoly v strede a kaviarne aj značky ako Ralph Lauren, Tiffany & Co. alebo Apple, viac na https://www.coventgarden.london/.
Londýn ponúka naozaj impozantný pohľad z hora, len si treba vybrať, ktorý. Ak chce človek investovať, dá sa previesť na London Eye, no my sme skôr uprednostnili nespoplatnené možnosti - Sky Garden a Garden at 120. Na návštevu Sky Garden je potrebné si rezervovať lístok, odporúčam aj mesiac dopredu, v takomto termíne sú totiž voľné vstupenky zverejnené na - https://tickets.skygarden.london/WebStore/shop/viewitems.aspx?cg=SkyGarden&c=Tickets. Na Garden at 120 si vstupenky rezervovať netreba, stačí vystáť rad, u nás to trvalo asi 15 minút, takže ak lístky na Sky Garden už nebudú, nezúfajte a pozrite si aspoň Garden at 120 a hlavne ďalej nečítajte tento odstavec 😊. Po pravde porovnanie Sky Garden vs. Garden at 120 vychádza pre druhé zmienené veľmi nelichotivo. Kebyže si mám vybrať, beriem Sky Garden všetkými desiatimi, ponúkal pohľad z 35. poschodia na všetky pamiatky Londýna, a mal ich pekne aj označené na oknách názvom a obrázkom umiestneným nad konkrétnou pamiatkou. Aj napriek rezervácii sa tvoril pred vstupom rad, takže odporúčam prísť minimálne 10 min. skôr. Ale všetko stálo za ten výhľad a zážitok. Takže radšej si vstupenky rezervujte mesiac vopred, aby ste sa nemuseli uspokojiť len s Garden at 120, o ktorej síce vzletne píšu, že je botanickou záhradou, ale ja si pod botanickou záhradou predstavujem niečo iné, asi skôr Sky Garden 😊.
Nádherný výlet je plavba loďou do Greenwich. My sme z logistických dôvodov nastúpili na móle pri Tower Hill, hneď pod Tower of London, ale pre lepší výhľad na Tower Bridge je lepšie využiť niektoré zo vzdialenejších mól. Kým v iných mestách si za vyhliadkovú platbu treba priplatiť, v Londýne je možné využiť verejnú dopravu a Oyster Card a ak cestujete s deťmi je lacnejšie kúpiť im lístok, lebo zľavy s Oyster card sa na plavby loďou nevzťahujú a každý by s Oyster card zaplatil plnú sumu. Na móle je veľmi ochotný personál, často sa ani nemusíte pýtať vy, sami vám ponúknu pomoc, keď sa im zdá, že si nie ste celkom istí ako postupovať, takže žiadne obavy. Plavba po Temži bola jednoznačne jedným z najlepších zážitkov. Samotný Greenwich sme už v minulosti navštívili a učaroval nám. My sme sa prešli po parku a užívali si nádherný výhľad na mesto a Temžu. Samozrejme neobišli sme ani nultý poludník, teda časť mimo observatória, keďže vstup do vnútra je spoplatnený. Načasovanie sme mali perfektné, veď na nultom poludníku, od ktorého sa rátajú všetky časové pásma, sme boli na pravé poludnie 😊. Do Greenwich sme sa vrátili po šiestich rokoch aj z iného dôvodu, a to kulinárskeho. Ochutnali sme tu totiž výborné tradičné anglické jedlo Fish and Chips s miešaným hráškom, mňam. Tajná rada, nikdy si toto jedlo nedávajte v podniku, ktorý má v ponuke rôznu gastronómiu, teda ak tam robia taliansku pizzu, turecký kebab, čínske rezance, určite to nie je to správne miesto. Odporúčam v Greenwich naše obľúbené miesto Pop´n Pier Fish & chips.
Čo ešte stojí za to vidieť? Hyde park a Kensington Gardens, tu najmä Flower Walk na juhu Kensingtonských záhrad, kde je veľa veveričiek a niekedy prídu aj bližšie k vám. K nám sa takto priblížili hneď štyri, sú to rozkošné zvieratká. Rovnako tu môžete vidieť aj voľne žijúce papagáje. Pri Kensington Gardens stojí aj nádherný Albert Memorial – pamätník princa Alberta, jeho rohy sú tvorené súsošiami kontinentov, môžete podľa sôch ľudí v tradičných odevoch a typických zvierat hádať, o ktoré kontinenty ide a overiť si správnosť nápisom pod nimi 😊.
Čisto náhodne sme objavili nádherný Holborn viaduct, je to najkrajší cestný most aký som kedy videla. O ďalšom skvoste som vedela už z predchádzajúcej návštevy a svojou atmosférou si ma získal natoľko, že som sa musela vrátiť - St. Dunstan-in-the-East, zrúcanina kostola obrastená popínavými rastlinami je teraz parkom, svojim sakrálnym charakterom vytvára ideálny priestor pre oddych na lavičke a určite aj pre nádherné svadobné fotografie, alebo len také do rodinného albumu alebo na Instagram 😊.
Videli sme toho v Londýne ešte veľa – Monument, Guildhall, Bank of England, Royal Exchange Building, ale niekedy je dobré niečo objaviť aj sami, potúlať sa novým svetom a nájsť to svoje prekvapivé a neočakávané. Určite sa oplatí ísť na prechádzku pomedzi mrakodrapy na Canary wharf, ale viac už nenašepkávam.
Najväčšou výzvou bolo nájsť čisté telefónne búdky. Samozrejme nie kvôli hovoru, ale kvôli fotkám. Niektoré boli také škaredé, že ani z vonku neboli použiteľné, po minulej návšteve Londýna sme ich ani neskúšali otvoriť. Ale našli sme pekné čisté a hneď dve vedľa seba vedľa Covent Garden a jednu smerom z Trafalgar Square na stanicu London Charing Cross, v pozadí s kostolom St. Martin-in-the-Fields, ktorý má mimochodom kaviareň v krypte. Veľmi štýlové.
2. Filmové štúdia Harryho Pottera
Aj keď mám vždy, čo povedať a na všetko mám odpoveď, tu som stratila reč. Musím hľadať slová, ktorými sa dá opísať videné vo filmových štúdiách Harryho Pottera. Zážitok sa stupňuje. Celé štúdia sú navrhnuté tak, aby ste prechádzali stále k očarujúcejšiemu a vzrušujúcejšiemu zážitku, aby vám na tele naskočili nové zimomriavky, aby ste zas a na novo vstupovali so spadnutou sánkou a úžasom otvorenými ústami. Ešte teraz mám zimomriavky, keď o tom píšem, a to sa považujem za priemerného fanúšika príbehov o chlapcovi s jazvou na čele a okrúhlymi večne rozbitými okuliarmi. Prvá a najdôležitejšia rada, objednávať lístky do štúdií mesiac predom je už neskoro. Aj keď tu naozaj platí, že všetko zlé je na niečo dobré, vďaka tejto nedochvíľnosti sme mali vstupenky aj s výletom do Oxfordu, o cene tejto nedochvíľnosti radšej pomlčím, pridám len zopár liniek a uvidíte sami. Ale verte, že každé jedno minuté euro stálo za to a ak by som sa mala rozhodnúť, neváhala by som a išla do toho znova, aj keď pre štvorčlennú rodinu je to naozaj nepekná suma. Benefitom však bola okrem prehliadky Oxfordu aj úžasná sprievodkyňa, ktorú možno na Instagrame nájsť ako American Tour Guide In London. Takto podanú anglickú históriu som ešte nikdy nepočula, bola úžasne úžasná.
Link na vstupenky na oficiálnej stránke filmových štúdií - https://www.wbstudiotour.co.uk/tickets/
Vrcholom bola Gringott banka, čierny les a obrovský model Bradavíc – Hogwartu (my sme to pozerali prvýkrát v češtine a tak to na nás zanechalo trvalé pojmoslovné stopy). Ale tam sme sa dopracovali postupne, cez menšie i väčšie vrcholy, veď ani na Everest sa nejde hneď, najprv vyleziete na najbližší kopec za dedinou/mestom. My sme v(y)liezli do spoločenskej miestnosti školy čar a kúzel, ktorá bola naozaj impozantná, pokračovali sme prezeraním si rôznych scén z filmu, Dumbledoreovej pracovne, hodiny Sybilly Patricie Trelawneyovej profesorky jasnovidectva, Hagridovej chatrče a hodiny obrany proti čiernej mágii so Zlatoslavom Lockhartom. Zvukové a vizuálne efekty sa striedali s ukážkami a prezentáciami filmových trikov. Nasledovala cesta Čiernym lesom, kde v tme, vetre a búrke pomaly zliezali zo stromov obrovské desivé pavúky. Až sa mi uľavilo, keď sme už boli von. Nasledoval ďalší z vrcholov, a to nástupište 9 a 3/4 s expresom, do ktorého sme mohli aj vojsť. Nasledovali reštaurácie, kde bolo možné ochutnať aj datľové pivo alebo maslový ležiak (podľa jazyka, v ktorom tento svet poznáte). Nasledoval skleník s kričiacimi mandragorami, Zobia ulička, čarodejnícky autobus, Šikmá ulička.... aaaaaa úžasná Gringott banka, úplne ohurujúca. Bolo toho toľko, že napísať sem všetko by znamenalo prepísať pomaly celú filmovú sériu. Nech ste už o štúdiách Harryho Pottera počuli čokoľvek, je to oveľa lepšie. Lebo žiadne chvály nestačia na opis tohto zážitku. Ak tam túžite ísť, určite choďte, ak váhate, či ísť, určite choďte, ak tam nechcete ísť, prehodnoďte to a určite choďte. A aj samotný darčekový obchod je obrovský a ťažko mu odolať 😊.
Keďže sme si nestihli kúpiť obyčajné lístky, videli sme aj Oxford. Bol nádherný, určite tomu dopomohla aj super sprievodkyňa. Keďže by si Oxford zaslúžil samostatný priestor a boli sme v ňom len dve hodiny, vyzdvihnem topky – Divinity School – kde vstupné 2,50 libry vôbec nekorešpondovalo s nádherou, ktorú sme videli, strop tejto miestnosti bol neuveriteľný a zahral si aj zopár vedľajších úloh vo filmoch o Harry Potterovi. A čokoládovňa KNOOPS na 21 Turl Street, Oxford (https://knoops.co.uk/pages/store-locations/oxford), kde sa síce čakalo v rade, ale stálo to za to, hneď by som si išla dať ďalšiu. Ja som mala čokoládu s pomarančovou marmeládou inšpirovanú Paddingtonom, a to teda bolo niečo. Ešte teraz sa mi roztancujú všetky chuťové poháriky.
3. Výstava The Friends
Ako obrovský fanúšik seriálu Priatelia som nemohla nevyužiť príležitosť na návštevu ich londýnskej výstavy. Pre predstavu, viem naspamäť dialógy aj scény, ktoré budú, keď pozerám už x-tý krát príbeh o šiestich najlepších priateľoch z New Yorku. Úžasné je, že je to interaktívna výstava, teda mohli sme vstúpiť do deja 😊. Zložiť svadobné sľuby v kaplnke, kde Ross povedal nesprávne meno, sadnúť si na superleňoch kreslá v obývačke u Chandlera a Joeyho, chytiť sa Maznáča a počuť piskot Husy a Kačky z kalčeta, vidieť stenu plnú magnetických tabuliek s originálnymi obrázkami a textami z jednotlivých epizód (hádam ste si všimli, že v každej epizóde bol odkaz na tabuľke iný). Ochutnali sme tvarohový koláč na podlahe chodby a plynule sme prešli do Monikinho dokonalého bytu, do jej kuchyne, k ikonickým fialovým dverám so žltým rámikom, na gauč, k obývačkovému oknu. Neviem ani povedať či vrchol bol Monikin byt, či kaviareň Central Perk, v ktorej som si zahrala na Pheobinej gitare a zaspievala Smradľavú mačku a posedela na oranžovom gauči. Pred tou seriálovou kaviarňou bola ozajstná a po vystriehnutí miesta priamo pod názvom seriálovej kaviarne som bola ako v ôsmom nebi, v tom siedmom som bola už pri spievaní Smradľavej mačky. Vo väčšine priestorov sme sa mohli fotiť sami do sýtosti, iné boli sprevádzané oficiálnym fotením. Ako veľký žltý „The Friends“ rámik v úvode, oranžové kreslo pred fontánou ako v zvučke seriálu, s gaučom a pokrikom „Pivot!“ na perách, či ako hlavy vykúkajúce spoza na retiazku zatvorených ikonických dverí, či na bielom porcelánovom psovi. Aj keď sme boli rozhodnutí fotky nekupovať, veď už vstup pre štvorčlennú rodinu bol na úrovni 100 €, po ich prezretí sme to prehodnotili, za 19 libier sme mali jednu fotku v krásnom rámiku a všetky digitálne fotky k tomu, ľutujem len, že sme sa nefotili viac, omnoho viac. Na rozlúčku sme si zahrali štvorhru v stolnom futbale a figúrkam sa poďakovali za hru, ako by to urobil Chandler a Joey, potľapkaním každého z nich so slovami „Dobrá hra.“. A nasledoval darčekový obchod, ktorému sme neodolali, nedalo sa, veď je to najlepší seriál na svete a nesporne nadčasový a stále aktuálny. Pár praktických informácií, lístky sme kupovali mesiac dopredu tu - https://london.friendstheexperience.com/. Ale vedeli sme kamarátke dokúpiť ešte aj pár dní predom. Pri vstupe nás pustili 10 minút skôr, takže prvé miestnosti sme si užili úplne v súkromí, potom nás skupina predbehla a zasa sme mali svoju súkromnú The Friends párty. Ak však chcete výstavu navštíviť v konkrétny deň pobytu určite netreba váhať, hlavne ak ste viacerí.
4. Múzeá a galérie
Poznám množstvo ľudí, ktorí sa pri slove galéria, či múzeum cítia nesvoji, obchádzajú ich oblúkom, ako niečo nudné a neznesiteľné, ale mýlia sa. Netreba mať strach, že keď tam vstúpite ostanete uväznení v paralelnom vesmíre, kde budete musieť stráviť celý deň. Ja by som to zvládla, ale treba to dávkovať postupne v množstve predpísanom lekárom 😊. Mnoho z múzeí a galérii majú neopísateľnú atmosféru a aj keby ste si nepozreli ani jeden exponát, nepokochali sa žiadnym obrazom, už len ten priestor a jeho usporiadanie ponúka niečo uspokojujúce, niečo viac ako len samotné exponáty. Tak ako výborné jedlo nie je len spojením jednotlivých ingrediencií, tak ani žiaden umelecký, či vedecký svätostánok nie je len spojením dielčieho obsahu, ale práve tým, že dobrý kuchár vie k zmiešaným ingredienciám pridať niečo naviac, niečo nehmotné a predsa merateľné chuťovými pohárikmi, tak i galéria a múzeum sú viac ako len to, čo vystavujú, v spoločnom priestore vytvárajú symbiózu jednotlivých dielikov. A čo je naozaj dôležité v mnohých je voľný vstup, ak sa vám nebude páčiť, čo hádam ani nie je možné, môžete odísť bez psychickej a finančnej ujmy. Uvediem len tie bezplatné, nakoľko po štúdiách Harryho Pottera nám veľa na vstupné nezvýšilo, no vždy sme mali aspoň tých pár libier na podporu danej ustanovizne, čo bolo 5 alebo 6 libier, ale je to výsostne dobrovoľné.
Prosím skúste nazrieť do National Gallery na Trafalgar square, nemusíte si prechádzať obraz po obraze, len si pozrite miestnosť, kde visia, prejdite sa a sledujte ľudí, ako maľujú postavy slávnych renesančných umelcov do svojich skicárov, ako hľadia na obrazy pred sebou, ako sú jednotlivé diela rozmiestnené a ako vynikajú na červenom, zelenom alebo modrom pozadí stien. Mňa najprv očarilo práve toto, kompozícia výstavných miestností, dokonca aj lavičky v strede, sú súčasťou očarujúceho celku, ktorý nie je stenami ohraničený v zmysle obmedzenia, ale dopĺňaný, akoby steny boli pokračovaním diela, akoby steny boli prepojením jednotlivých diel. Ak nazriete a očarí Vás táto citlivo namiešaná kompozícia, skúste sa aj pristaviť, napr. pri Van Goghových slnečniciach, či pri triu dám od Renoira, Degasa a Maneta, ktoré, aj keď majú rôznych otcov, sedia vedľa seba ako sestry. Mňa najviac očarili diela Canaletta zobrazujúce Benátky, drobné detaily na gondolách zúčastňujúcich sa regaty predčila snáď len dynamika navodzujúca pocit, že obraz sa čo chvíľa pohne a gondoly vyštartujú vpred. No načo ďalej písať zoznam diel a autorov, keď tam nazriete a vstúpite do umeleckej Narnie, sami zistíte, čo všetko tam je.
Každopádne navštívte ikonickú vstupnú halu Natural History Museum. Vidieť ju stokrát na obrázkoch je nič v porovnaní s tým, čo zažijete keď vstúpite dnu, postojíte v jej strede, či vyjdete na schody k pánu Darwinovi. Zaberie to pár minút a možno aj presvedčí ostať dlhšie a za krásou vstupnej haly odhaliť aj poklady, ktoré múzeum ukrýva. Dvoj kilogramový a 9 381 karátový brúsený krásne blankytný topás očarí každú ženu, aj keď nosiť ho v prsteni na ruke by bolo ozaj náročné 😊, na tento účel by azda boli vhodnejšie diamanty v rozmanitých farbách a brúsené minerály, ktoré toto múzeum skrýva tiež. Mužov skôr nadchne oddelenie dinosaurov a deti úplne všetko a korunované návštevou darčekového obchodu. Pre náročných je tu prvé vydanie Darwinovej štúdie „O pôvode druhov“ obsahujúcej jeho evolučnú teóriu, či kameň z Mesiaca. My sme tam boli už dvakrát a vždy máme čo pozerať a musíme sa znova vrátiť.
British Museum ponúkne krásne pozadie pre fotky aj tým, ktorým história nehovorí nič. Dizajnérsky krásne zvládnutý priestor s vysoko umiestneným mriežkovaným preskleným stropom vyrastajúcim z v centre umiestnenej čitárne ako palmové listy z kmeňa palmy je očarujúci, rovnako ako čitáreň samotná. Čítavať tu chodil napríklad Sir Arthur Conan Doyle, otec slávneho detektíva Sherlocka Holmesa. Moje top miesta sú jednoznačne egyptské artefakty, najviac Rosettská doska, vďaka ktorej boli rozlúštené hieroglyfy, the Nereid Monument – hrobka z Lýcie a artefakty z aténskeho Parthenónu v časti venovanej antickému Grécku. Rovnako sme tu boli už dvakrát a stále sme nevideli celé múzeum, jeden deň je tu jednoducho málo, je to nový svet paradoxne tvorený pokladmi starého sveta, na ktorého hlbšie spoznanie si treba vyhradiť viacej času. Človek si zoči-voči niečomu takému uvedomí svoju vlastnú malosť a nepodstatnosť v dejinách ľudstva, potom sa žiaden problém nezdá taký veľký, keď sa povznesiem nad svoju krátkodobú existenciu a splyniem s historickým tokom dejín celého ľudstva, ktorého spoznanie toto múzeum v tak hojnom množstve ponúka. Približuje dejiny Indie a Číny rovnako ako starovekého Egypta, antického sveta, stredoveku...až priamo ku mne, ktorá som produktom múdrosti, myšlienok, skúseností i sklamaní ľudstva ako takého.
S otvorenými ústami a neustálym opakovaním citoslovca „wau“ som vstupovala do Victoria and Albert Museum, ktoré sa nachádza hneď vedľa Natural History Museum. Ťažko opísať nádheru a dokonalosť napodobenín najväčších sochárskych a kamenárskych diel renesancie. Naplnená nemým úžasom som prešla týmito sálami a zastala pred presnou kópiou Michelangelovho Dávida s jediným rozdielom, že tento nebol vytesaný z jediného kusu mramoru, ako ten pravý. Zaujali ma precízne vypracované žily vystupujúce na jeho rukách a ramenách, presne takto reaguje telo človeka po vypätí spôsobenom bojom, o to viac keď súper, proti ktorému stojí je v očiach sveta neprekonateľný. Nie je to obraz každého z nás v boji proti našim vlastným Goliášom, o ktorých si myslíme, že ich nemôžeme prekonať a poraziť a predsa Dávid to dokázal a o jeho vyčerpávajúcom víťazstve teraz svedčia už len tie vystupujúce žily vytesané do mramoru. Je to socha nádeje! Michelangelo nám dal všetkým pred oči symbol nádeje na víťazstvo v najťažších chvíľach života. Ak Vás nezastavia tieto renesančné siene, čo považujem za nemožné, určite je toto múzeum miestom na kávu, síce nie gurmánsky najlahodnejšiu, ale v nádhernej kaviarni, ktorá rozhodne stojí za to.
