Začnem však od konca, malou veľkou rekapituláciou:
· Začiatok: Kežmarské Žľaby
· Koniec: Štrbské pleso
· 1 štvorčlenná rodina vo veku 40 r., 40r., 13r. a 11r.
· 5 dní
· 45 prejdených km
· 2169 nastúpaných výškových metrov
· 1742 zostúpaných výškových metrov
· Najvyšší bod: 2044 m n. m. pod Klinom
· Najnižší bod: Kežmarské Žľaby 900 m n. m.
· 93 839 urobených krokov
· 6 kamzíkov, viac ako 10 krkavcov, orešníc, slávikov červienok, zopár húseníc, nespočetné krásy vysokotatranskej fauny a flóry, živej a neživej prírody našich veľhôr
· 8 tatranských dolín, 7 tatranských plies (plieska ani nerátame), prechod popod najznámejšiu panorámu Vysokých Tatier, popod Meďodoly, Jahňací štít, Svišťovku, Kežmarský a Huncovský štít, popod Lomnický štít a Lomnické Sedlo, popod Slavkovský štít a Gerlachovský štít, popod Končistú a Klin až na Ostrvu a potom popri Patrii.
· Nocľah na Chate pri Zelenom plese, turistickej ubytovni na Hrebienku, Horskom hoteli Sliezsky dom a na Chate pro Popradskom plese.
· Cenovo na úrovni dovolenky pri mori.
Našu malú expedíciu sme začali skoro ráno, keď sme autom vyrazili niečo po šiestej z Banskej Bystrice a už pred ôsmou hodinou sme boli na centrálnom parkovisku na Štrbskom plese, kde je cena parkovného 12 € na deň (hneď vedľa centrálneho parkoviska však nedávno vyrástlo nové parkovisko na mieste, kde stáli staré stánky s občerstvením a tam bola ponuka parkovania 10 € na deň, akurát, že v čase nášho odchodu tam nebol ani strážnik ani nik iný, kto by zabezpečoval servis). Po zaparkovaní sme akurát stihli tatranský vláčik TEŽ odchádzajúci o 8:16 zo stanice Štrbské pleso. Na prestup na autobus smerom na Kežmarské žľaby v Starom Smokovci sme mali len zopár minút, takže sme sa svižným polo behom presunuli na autobusovú zastávku 😊. Ale všetko klaplo, aj keď to bolo naplánované na minúty. A o 9:28 sme už vyrážali z Kežmarských Žľabov na našu päťdňovú výpravu za tatranskými skvostmi.
Prvý úsek cesty bol jednoduchou prechádzkou, ako sme sa však Dolinou siedmich prameňov blížili ku Chate Plesnivec, stúpanie bolo čoraz intenzívnejšie. Tesne pred týmto check-pointom bolo nepríjemné najmä kamenie a štrk na chodníku, ktoré sa pod každým krokom posúvali a sťažovali cestu. Našťastie sme pod skalami nad vrcholcami stromov zazreli chatu, náš prvý oddychový bod. Chata Plesnivec si zachovala svoj turistický ráz a uchránila sa pred komerčnosťou, ktorá sa na niektorých chatách prejavila. Nabrali sme tu sily, dali si chutné jedlo a niečo na osvieženie a pobrali sme sa do ďalšieho stúpania lesom. Boli sme však odmenení nádhernou lúkou a mojim obľúbeným pohľadom na Tatry. Stretli sme len minimum turistov, takže sme to mali VIP. Cesta na Veľké Biele pleso a potom na Zelené pleso je naozaj ako stvorená pre tých, ktorí si chcú užiť ticho a pokoj hôr.
Zo všetkých ubytovaní bola pre mňa Chata pri Zelenom plese najviac „turistická“ a autentická. Za všetko hovorí aj to, že jediné miesto, kde bolo možné nabiť mobily, bola jedáleň, tam každý poctivo čakal na uvoľnenie miesta. Rovnako skoro celý deň a aj ten ďalší, až kým sme nevyšli na Sedlo pod Svišťovkou sme nemali mobilný signál. Takže Chata pri Zelenom plese bola želaný únik od uponáhľaného sveta, len za necelých 40 € na osobu za noc vrátane raňajok formou švédskych stolov. Je možné priplatiť si večeru pozostávajúcu z polievky, hlavného jedla, dezertu a veľkého nápoja. Úplným vrcholom bol výhľad z jedálne na Zelené pleso pri raňajkách, niečo krásne. Za mňa top turistické ubytovanie celej trasy (Hotel Sliezsky dom nerátam, tam to bolo niečo úplne iné).
Ráno nás čakal druhý úsek cesty, výstup na Sedlo pod Svišťovkou, kde nás sprevádzalo 6 kamzíkov, jeden prebehol len asi dva metre popri nás. Bojovali sme s víchricou, ktorá nám komplikovala cestu a sprevádzala nás aj cestou na Skalnaté pleso. Najbližší nocľah nás čakal na Hrebienku v turistickej ubytovni. To bolo najslabšie ubytovanie aké sme mali, luxus sme nečakali, ale chýbala aj atmosféra a po celodennom výkone sme sa nemali ani kde navečerať. Skončili sme s dopečenou pizzou z recepcie. Keď totiž na Hrebienku skončí premávka lanovky, skončia všetky služby. Našťastie sme mali menšie osvieženie na Zamkovského chate. Pôvodne sme chceli bývať tam, ale bola plná. Trasa bola nádherná, čo najlepšie vidieť na fotkách, nie je treba veľa zbytočných slov.
Raňajky na Hrebienku nás tiež celkom neuspokojili, cena a kvalita neboli v správnom pomere, ale jedli sme, a to bol základ pre tretí úsek cesty. Z Hrebienka sme sa vydali na Sliezsky dom, kde nás čakalo ubytovanie v štvorhviezdičkovom hoteli, nakoľko turistická ubytovňa už bola beznádejne vypredaná. Keďže tretí deň je vždy kritický, dávka luxusu nám padla vhod. Čakal nás wellness vo vírivke s nádherným výhľadom na Velickú dolinu a Velický vodopád, lukulské hody na večeri i raňajkách a príjemné posedenie v spoločenských priestoroch. Áno vedeli sme, na aký typ výletu sa chystáme, ale zastávka v Hoteli Sliezsky dom bola úžasná, dodala nám nových síl a vrelo odporúčam dopriať si takúto luxusnú zastávku, ak sa chystáte na 5 dňovú túru naprieč Vysokými Tatrami. Ráno sme vyrazili ako znovuzrodení (po Hrebienku sme to potrebovali).
Štvrtý úsek cesty bol pre nás úplne neznámy, ostatné časti trasy sme už predtým absolvovali, aj keď nie naraz. Pohľad na Velickú dolinu, ktorú sme nechali za sebou, vystriedala krása Batizovskej doliny, ktorá gradovala až k samotnému Batizovskému plesu, kde bola zastávka na oddych a proviant. Cesta pokračovala klesaním a stúpaním, starosti nám robili aj hýbuce sa kamene na chodníku. Prechod popod Končistú, Klin a Tupú bol niečím, čo sme ešte nezažili a keď sa nám za poslednou „zákrutou“ objavila Ostrva, vlialo nám to nové sily, ktoré už ochabli. Pohľad zo Sedla pod Ostrvou smerom na Popradské pleso v Mengusovskej doline bol jedným z najkrajších, aké som vo Vysokých Tatrách videla. Predpoveď počasia hlásila od obeda riadny lejak a tak sme sa náhlili, aby nás nezastihol. Mali sme obrovské šťastie. Prudký lejak sa spustil, až keď sme sedeli na terase Chaty pri Popradskom plese a užívali si zaslúženú večeru. Vyšlo to ako na objednávku. V Chate pri Popradskom plese sme boli ubytovaní v turistickej časti v spoločnej izbe s dvomi Poliakmi, inak super ľudia a jedným Angličanom. Problém bol so zámkou na dverách, ktorá sa veľmi ťažko odomykala, čo nám trošku pokazilo zážitok z pobytu. Jedlo bolo výborné, aj raňajky formou švédskych stolov. Za mňa tam bolo až priveľa ľudí a veľký hluk. Chata bola úplne plná. Prišlo mi to také komerčné. Ani z ďaleka nie ako na Chate pri Zelenom plese. Ale keďže lialo celú noc, boli sme vďační, že máme strechu nad hlavou.
No a v piaty deň nás čakala už len cesta dole z Popradského plesa. Boli sme vyčerpaní, ale veľmi šťastní. Rozhodli sme sa, že si to musíme zopakovať, lebo to bol úžasný spoločne strávený čas a miestami aj bez mobilného signálu. Veľkú časť cesty sme boli len my a hory (a tie frekventované časti sme prežili). Keďže na Skalnatom plese bola odstávka lanovky, ani toto zvyčajne rušné miesto, nebolo preplnené, vlastne vôbec. Problém bol, že nie len priestory lanovky boli zatvorené, ale aj reštaurácie a toalety😊. Našťastie je tam Skalnatá chata, ktorá nás zachránila.
Porovnanie ubytovania na trase? Jednotka je Chata pri Zelenom plese a v tesnom závese, len o chlp druhý je Hotel Sliezsky dom, nasleduje Chata pri Popradskom plese a potom asi na desiatom mieste zo štyroch Turistická ubytovňa na Hrebienku. Upozorňujem, že rezervovať si ubytovanie je na niektorých vysokohorských chatách možná len formou e-mailu. Jednoducho sa opýtate, či ešte majú voľné izby.
Odkedy sme sa vrátili nevieme sa dočkať ďalšieho takéhoto niekoľkodňové dobrodružstva a plánujeme prejsť celú Tatranskú magistrálu, z ktorej nám ešte nejaký kúsok smerom na západ od Jamského plesa chýba.
