Keď premiér plače
Podľa niektorých neuveriteľný súcit, podľa iných Oscara. Také boli reakcie verejnosti na televízny priamy prenos z 22. augusta, keď si turecký premiér Recep Tayyip Erdoğan vypočul báseň vysokého egyptského predstaviteľa Moslimského bratstva, ktorú napísal pre svoju 17-ročnú dcéru, ktorú bezpečnostné sily zabili v Káhire. Premiér so slzami v očiach ostal niekoľko minút bez slov. Potom uviedol, že ho list dojal najmä z pozície otca a občana. Tí, ktorí proti premiérovi vystupujú už od júnových protestov, zase označili výstup za divadlo. V rovnaký deň bolo totiž zverejnené aj mrazivé video bitky, ktorá si počas protivládnych protestov vyžiadala smrť 19-ročného Aliho Korkmaza. Vládny predstavitelia naň špeciálne nereagovali.
Egypt a Izrael
Niekoľko riadkov pozornosti si Erdoğan vyslúžil na medzinárodnej scéne ešte v ten istý týždeň. Uviedol totiž, že má dôkazy, ktoré poukazujú na to, že za zvrhnutím egyptského premiéra Mohammeda Morsiho je Izrael. Podľa neho totiž už v roku 2011 istý nemenovaný francúzsky intelektuál - so židovskými koreňmi - uviedol, že Moslimské bratstvo sa v Egypte neudrží ani ak bude demokraticky zvolené. Týždenník The Economist označil Morsiho za Erdoğanovho najväčšieho blízkovýchodného spojenca a ideologicky spriaznenú duša. Po prevrate Egypt a Turecko udržiavajú veľmi chladné vzťahy, navzájom sa osočujúc a sťahujúc si diplomatov.
Gezi park 2.0
Blízkovýchodná technická univerzita (ODTÜ) v Ankare - jedna z najlepších tureckých vysokých škôl, ktorá patrí dokonca do stovky najlepších na svete - sa na chvíľu stala v Turecku pripomienkou júnovej myšlienky záchrany parku v centre Istanbulu. Protestujúci, prevažne študenti univerzity, niekoľko dní odmietli opustiť areál školy, kde sa podľa plánov mesta má začať s výstavbou niekoľkoprúdovej cesty. Uvádzali, že rozhodnutie nie je právoplatné a musí prejsť hlasovaním v mestskej rade. V súčasnosti sa situácia upokojila, čaká sa na ďalší postup a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia a územného plánovania.
Farebné schody
Istanbul sa od konca augusta začal zahaľovať do dúhových farieb. Presnejšie schody v meste. 27. augusta v časti Cihangir, Fındıklı premaľoval dlhé schody miestny umelec. Nasledujúcu noc farebný priestor premaľovali do pôvodného stavu, na sivo. Počas farebných dní si schody užili nemalú pozornosť a hoci sa zdalo, že dúhovou škálou farieb upozorňujú na skupiny za práva gejov, 200 vysokých schodov jednoducho ozdobil Istanbulčan z vlastných zdrojov. Zaobstaral si vyše 40 kg farby a pracoval viac ako týždeň. Hoci miestna samospráva časti Beyoğlu odmietla zodpovednosť, mnohí okoloidúci uviedli, že pracovníkov samosprávy v noci videli na schodoch pracovať. Sociálne siete znovu rýchlo reagovali a sivé schody rozprúdili akcie po celom meste a ďalších tureckých veľkomestách. V priebehu niekoľkých dní farebné schody zdobili desiatky častí miest a mnohé fotografie turistov.
Svetový deň mieru
Svetový deň mieru v Istanbule spôsobil znovu zatvorenie Gezi parku. Po výzvach na sociálnych sieťach sa polícia v meste rozhodla zabrániť stretnutiu tých, ktorí sa rozhodli formou ľudskej reťaze 1. septembra osláviť tento medzinárodne významný deň. Okrem parku sa na niekoľkých miestach po celom meste stretli prevažne tí istí, ktorí podporovali protivládne demonštrácie zo začiatku leta. Slogany okrem iného reagovali aj na odhodlanosť tureckej vlády podporiť prípadný zásah proti sýrskemu prezidentovi slovami: „Sýrčania, nie ste sami!". Protesty sa tento krát zaobišli bez plynu a vodných diel, hoci za veľmi početnej prítomnosti ochrancov zákona.
Viac aj na @LuciaMrazova.
