Tieto voľby boli už deviatymi v rade, v ktorých Erdoğan alebo jeho strana zvíťazili. V súčasnosti je jednoznačne najpopulárnejším politikom v krajine a dnes už azda nikto nepochybuje o tom, že aj najsilnejším lídrom od čias zakladateľa novodobého Turecka, Mustafu Kemala Ataturka.
Volebná nedeľa v krajine prebiehala omnoho pokojnejšie, v porovnaní s marcovými voľbami do miestnych samospráv. Pred takmer pol rokom bola situácia nejasná. Turci vtedy s napätím čakali na to, ako protivládne protesty z leta 2013 a korupčný škandál z decembra zatrasú politickou scénou. Krajania ale Erdoğ anovej AKP mandát vládnuť v marci znovu potvrdili. Aj preto bola predvolebná kampaň pred prezidentskými voľbami skôr len krátkou kapitolou v jednoznačnom scenári Erdoğanovho úspechu. Ďalší dvaja kandidáti – bývalý islamský teoretik a dlhoročný prezident najväčšej moslimskej organizácie na svete, a predstaviteľ kurdskej menšiny – nepredstavovali žiadanú alternatívu pre stále početnú sekulárnu časť obyvateľstva, inklinujúcu k nacionálnemu kemalizmu. Práve tento fakt by mohol rovnako vysvetľovať aj o vyše 16% nižšiu účasť, v porovnaní s voľbami z marca tohto roka.
Ako sa volí v Turecku?
Voľby v Turecku prebiehajú trochu inak ako na Slovensku. Volí sa tradične v nedeľu a množstvo obchodov, či kaviarní ostalo najmä zrána – netradične na bežnú tureckú nedeľu – zatvorených. Pri vstupe do volebnej miestnosti volič predloží občiansky preukaz, podíde za bordovú plentu, no svoj hlas na kandidátke nevyjadrí krúžkom či krížikom, ale použije pečiatku s označením „Evet“, teda „Áno“. Kandidátska listina okrem mena a titulu obsahuje fotografiu kandidáta (takmer 5% tureckého obyvateľstva je stále negramotných). Hlasuje sa do piatej hodiny večera, a keďže volebná komisia nezverejňuje svoje výsledky online, ako je to napríklad u nás, často sa stane, že televízie počas živých vysielaní prinášajú čiastočne odlišné výsledky. V týchto prezidentských voľbách boli prítomní len traja kandidáti, a preto bolo takmer 98% hlasov zrátaných už o desiatej hodine večer. Oficiálne výsledky zverejní volebná komisia v priebehu dneška (11.08.).
Tak, ako po iných víťazstvách, čakal dav v nedeľu (10.08.) do neskorých nočných hodín na prejav víťaza pod balkónom sídla strany AKP v Ankare. Rovnako, ako po minulé roky, si Erdoğan nenechal ujsť príležitosť prihovoriť sa jasajúcim podporovateľom emotívnymi slovami. Bezkonkurenčne najlepší rečník tureckej politickej scény v rozsiahlom a ako vždy uvoľnenom, no veľmi ráznom prejave poďakoval všetkým voličom. Zdôraznil, že jeho víťazstvo je nielen víťazstvom Turecka, ale aj mnohých ďalších, prevažne moslimských krajín, medzi inými moslimského Egypta, Sýrie, či Palestíny: „Dnešný deň je míľnikom pre Turecko, znovuzrodenie nového Turecka z popola. (...) Turecká budúcnosť je jasnejšia než kedykoľvek predtým.“ Prekvapením bolo, že Erdoğan k sebe na balkón po prejave pozval kirgizského prezidenta Almazbeka Atambayeva. Zjavný fanúšik tureckého premiéra nešetril chválou a v turečtine so silným prízvukom velebil novú hlavu Turecka.
Od 56 miliónov registrovaných voličov dosluhujúci premiér získal takmer 21 miliónov hlasov. Turci vyjadrili silnú podporu „lídrovi z ľudu“. Je faktom, že medzi najsilnejšie skupiny, ktoré budúceho prezidenta podporujú, patria menej vzdelaní a prevažne moslimsky zmýšľajúci Turci, pre ktorých je Erdoğan jedným z nich (Turecko ja na chvoste rebríčka krajín OECD, keďže len 32% obyvateľov má ukončenú stredoškolskú dochádzku). V predvolebnej kampani sa na adresu protikandidáta, Prof. Ekmeleddina İhsanoğlua, raz vyjadril: „Hoci nehovorím piatimi jazykmi ako niektorí, hovorím jazykom tureckého ľudu.“ Z chlapca, ktorý vyrastal v chudobnej štvrti Istanbulu a predával sezamové pečivo, a ktorý chcel byť profesionálnym futbalistom je dnes najmocnejší Turek - práve na tento obraz muža, ktorý z pokraja vystúpil na vrchol, sám rád upozorňuje. A hoci na rozdiel od svojich politických súputníkov nie je absolventom vysokej školy (len dvojročnej nadstavby po strednej škole) a nehovorí iným cudzím jazykom, väčšina Turkov sa s ním stále viac a s obľubou stotožňuje.
Protestanti z Gezi parku, zdá sa, kapitulovali a proti-Erdoğanovské hlasy znejú ostatné mesiace už len od opozičných politikov. Tí stále nevedia nájsť recept na to, ako Erdoğanovej AKP čeliť. Korupčné škandály aj protesty sa stali len trpkou spomienkou neúspechu a ich premrhaných šancí. Ako Erdoğan ohlasoval už počas svojej kampane, krajinu už čoskoro čaká referendum o zmene ústavy, ktorá z nej namiesto parlamentnej spraví republiku prezidentskú. No o ďalších zmenách zatiaľ Turci netušia a dnes sa dá len špekulovať o tom, čo všetko toto zriadenie prinesie do života bežných ľudí.
