deti v Británii si nie sú isté svojím pohlavím a pokúšajú sa o samovraždy.
Dúfam, že liberáli podporujúci LGBTI propagandu sú spokojní. Predpokladám, že väčšina z nich si článok o deťoch v Británii ani nevšimne. Však čo, zopár detí, ktoré sú ,,narušené´´. Mám ale stále nádej, že sú aj takí, ktorým to trošku ,,trkne´´. Že s našimi liberálnymi a všerelativizujúcimi postojmi sme to asi prehnali. Že deti v puberte naozaj majú iné ,,veci´´ v hlave, veď dospievanie je zložité obdobie pre každého jednotlivca i keď niekto dospieva skôr, niekto neskôr, každý má iné rodinné zázemie, inú genetickú výbavu...A to, čo sa jedného ani nedotkne, môže druhému ublížiť.
Nie každý rodič má čas vysvetlovať deťom, že je dievča alebo chlapec. Boh nás stvoril ako ženu a muža. A to, že je mnoho žien, ktoré majú niektoré mužské charakterové črty, že sú trebárs bojovné, odhodlané, silné a aktívne vôbec neznamená, že ,,Hups, nie som náhodou muž?´´ A platí to aj opačne – koľko mužov je citlivých a môže sa nám zdať, že sú ,,zženštilí´´? No a čo? Tak nech sú. Takáto žena a muž si možno nájde muža a ženu, ktorí ich budú dopĺňať. Teda žena s ,,mužskými´´ povahovými črtami nech si nájde muža, ktorý bude možno pasívnejší alebo citlivejší a opačne.
Týmto vôbec nechcem zhadzovať osoby s homosexuálnym alebo transsexuálnym cítením. Treba ich v prvom rade milovať a prijímať, až potom sa dá s ich nevyrovnaným postojom k sebe samému pracovať ďalej. Pokiaľ sa homosexuálne/transsexuálne osoby tak cítia odmalička, tak to bude ťažší oriešok, i keď Bohu nič nie je nemožné (Lk 1,37). Ale ak dospelé alebo dospievajúce osoby sa začnú ZRAZU zamýšľať nad tým, akú majú orientáciu, resp. či sa necítia ako opačné pohlavie, tak volajme SOS. Lebo v tom prípade v našej spoločnosti niečo vážne nie je v poriadku a rovnováha je zjavne poriadne narušená.
