Čo by spravil Ježiš, keby stretol človeka s neheterosexuálnou orientáciou? Iste, že si netrúfnem povedať, čo by spravil na 100%. Ako ho však ja osobne poznám, tak by k takému človeku prišiel a začal by sa s ním rozprávať. Počúval by ho. Z Jeho láskavých očí by išiel pokoj a záujem. Napriek tomu by to však nepôsobilo príliš mäkko alebo ako by som to nazvala, pretože vo vzťahu k pravde Ježiš kompromisy nerobí. Má autoritu a vie kým je - Božím Synom. Tak ako každý z nás.
Ježiš jedával s hriešnikmi, mýtnikmi, prostitútkami. Nebál sa, že sa „zašpiní” keď uzdravoval chorých hoci aj v sobotu./Pretože ako povedal – „sobota bola ustanovená pre človeka a nie človek pre sobotu”(Marek 2,27)./ Avšak Ježiš pravdu neobchádzal len preto, že by si nechcel niekoho pohnevať. Nebol typ „kam vietor, tam plášť”. A preto bol pre veľa ľudí tŕňom v oku. Vedel povedať pravdu takým spôsobom, že niektorých úplne odzbrojil a iní v tvrdosti svojich sŕdc neprijali jeho slovo.
Spomína, že neprišiel zákon a prorokov zrušiť ale naplniť (Matúš 5,17). To znamená, že to čo je v Starom zákone platí. Iba je to oblečené v novom šate a Ježiš nám oznamuje, že väčšiu dôležitosť má láska k Bohu a blížnemu, lenže láska pravdivá. Pravda nemôže existovať bez lásky a láska bez pravdy. To znamená – s láskou v pravde upozorňovať na veci, ktorými zraňujeme sami seba. Môže to vyzerať ako obmedzovanie slobody. No kedy je človek skutočne slobodný? Keď vie povedať nie.
Nazdávam sa, že je veľkým omylom myslieť si, že cirkev ľudí kritizuje a terorizuje. Odkedy som sa obrátila (asi pred 5 rokmi) som nikdy nestretla kňaza alebo veriaceho človeka či už v Univerzitnom pastoračnom centre, v komunitách, spoločenstvách, na festivaloch, chválach a iných stretnutiach, ktorý by na mňa pôsobil negatívne, zastrašoval by ma alebo sa mi vysmieval. Skôr som cítila záujem, podporu, prijatie, avšak nebol to taký ten postoj ,,robme si čo chceme, však sme slobodní, tak nepotrebujeme žiadne pravidlá.” Človek potrebuje vedieť, ako bol stvorený a ako tento život prežiť čo najradostnejšie. A túto identitu mu vie dať iba Boh. „V ľudskom srdci je obrovská priepasť, ktorú môže vyplniť jedine Boh. ” (Blaise Pascal)
Preto hocijaké máme túžby – heterosexuálne alebo neheterosexuálne, mali by sa podriadiť zákonom nášho Otca, ktoré nám ich vpísal do sŕdc. Žiť čisto a nevinne. „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.” (Matúš 5,8)
