Študentská kvapka krvi alebo pocit pomôcť je silnejší ako strach

Vidieť priestory transfúzneho oddelenia z tesnej blízkosti je veľmi zaujímavé a poučné. Čakáraň preplnená vystrašenými prvodarcami, ktorí sa vyľakane pozerajú von oknom. Prišli totiž darovať krv prvýkrát a nevedia, čo ich čaká. Až po skúsených, suverejných darcov chodiacich na darovanie tak často, že niektorí majú vo svojej zbierke už nejakú Jánskeho plaketu. Medzi nimi som bola aj ja, ale nebola som ani v jednej skupine čakajúcich darcov. Spolužiak a ja sme boli piate koleso na voze.

Našou úlohou nebolo darovať krv, ale my sme mali iné poslanie. Mali sme byť protagonistami v dokumente o Študentskej kvapke krvi, ktorá trvala do 17. novembra. Videli sme proces darovania krvi z iného uhla. Z uhla, ktorý nám značne pomohol pri vytvorení si vlastného názoru. Určite správneho. Videla som množstvo odhodlaných mladých ľudí, študentov, ktorí chcú pomôcť iným vlastnou krvou. Pomôcť tou najprirodzenejšou cestou, darovať ju a nečakať za to nič. Odchádzali s pocitom zadosťučinenia, že ich krv niekomu pomôže, niekoho zachráni. Nikdy totiž nemáme stopercentnú istotu, či my nebudeme v situácii, keď budeme akútne potrebovať krv. Lebo tá naša sa nám minula pri vážnej nehode, pri operácii alebo pri inej katastrofe. Naša krv, ktorá nám koluje v žilách a je pre nás samozrejmosťou, že ju máme.Krvou môžeme niekomu zachrániť život, to najcennejšie, čo vlastníme. Darovať kúsok svojho ja. A pritom nestratiť seba samého.

A tak pocit, že niekomu pomôžete, obdarujete ho druhýkrát niečím výnimočným, akým je skutočne náš život, vám prevýši pocit strachu z ihly. Ju pocítite iba na okamih a nebolí, ale krásny pocit pomoci vám ostane dlhšie, niekedy aj doživotne. Mladí môžu darovať krv, až keď dovŕšia vek dospelosti, osemnásť rokov. Vek dovoľujúci rozhodovať sa sám za seba. Hovorí sa, že keď človek sa dokáže rozhodovať za správne veci samostatne, tak je dospelý. Skutok darovať krv naozaj svedčí o dospelosti mladých darcov. Teraz už viem, že strach z niečoho nepríjemného, ako pre mňa ihla bola, môžete prekonať, keď sa dostanete do situácie, ktorá vám zmení pohľad na veci. Zmenila aj nás. Aj keď sme odišli neodkrvení, ale plní zvláštnych zážitkov, nových poznatkov a pocitov. S novým presvedčením, že pocit pomôcť druhému je silnejší ako strach. Strach môžeme prekonať, musíme len chcieť!