Manželstvo je zväzok dvoch milujúcich sa ľudí, ktorí sa v živote našli. Manželstvo - vzájomná dohoda lásky, že chcete byť spolu v dobrých aj zlých chvíľach. Manželstvo ako oficiálny vzťah pre seba navzájom, verejnosť a štát. Lenže, žiaľ, manželstvo sa stáva akýmsi nemoderným pojmom. Nosiť na ruke obrúčku je natoľko zaväzujúce, že mladí si radšej svoje najkrajšie a najproduktívnejšie roky odžijú ,,nadivoko“.
Hodnoty sa začali rúcať ako volebné sľuby po voľbách. Láska sa začala skloňovať v podmieňovacích vetách. Ak budeme mať dosť peňazí, tak si kúpime byt. Kúpime si byt, a potom ak budeme zarábať viac, tak si pôjdeme pozrieť svet. A takto to ide ďalej, až niekde na konci rebríčka priorít ,,čo stihnúť do 40-tky“ je v ústraní ukrytá poznámka - mať svoju rodinu, nedajbože, oženiť sa/vydať sa.
Roky dozadu to bolo iné, možno aj vo svojej úprimnosti krajšie a ľahšie. Ľudia sa vzali, lebo tak to od nich očakávala rodina, okolie, spoločnosť a základom bola ich ,,veľká" láska. Svadba bola pre nich takpovediac alfou-omegou úprimnosti k partnerovým citom. Mladá generácia si žije inak, moderne, svetobežnícky, svojsky.
Ak sa nájdu dvaja odvážlivci túžiaci žiť ako druh-družka aj s početným potomstvom a nevadí im ich status, tak nech si ho hrdo držia. Všetko to je len vecou dvoch, spoločnej dohody a partnerskej názorovej zhody. Ak má jeden z partnerov iné predstavy, hodnoty, presvedčenia, je to pomalá hra s veternými mlynmi. Od muža, ženy by malo byť korektné partnera/ku vyviesť z omylu, keď stráca svoju hrdosť rokmi čakaním na Godota. Niekedy totiž láska nestačí. Niekedy si je potrebné spoločnú lásku ,,poistiť“.
Neverme názoru, že v dnešnej modernej dobe, potrebujú svadbu len ,,majetkoví špekulanti/tky“. V dnešnej dobe, nech je akákoľvek ťažká, je manželstvo stále pilierom dvoch milujúcich sa ľudí a ich vzájomnej súhry, podpory a lásky.
Verme ešte v tradičné hodnoty a rokmi overený vzťahový status – manželstvo.
Bola by škoda, keby sme sa ho vzdali, lebo je už pre naše okolie nemoderné.
