Leonardo sa narodil 15. apríla 1452 v znamení barana, bol húževnatým už od destva a chcel niečo po sebe zanechať pre nasledujúce generácie. Dnes po 56O-tich rokoch sme mohli obdivovať jeho kultúrne dedičstvo takmer sedem mesiacov vo východoslovenskej metropole. Putovná výstava z talianskej Florencie bola rozdelená do štyroch častí nesúcich názvy podľa živlov. Živel oheň zastupovali bojové stroje, keďže v pätnástom storočí boli Taliani neustále bojovo naladení. Najväčším exponátom bol tank vyzerajúci ako obrovský dom na kolesách. Zaujímavé boli aj gigantická maxikuša, katapult a húfnica, ktorých rozmery by mali okolo tridsať metrov. Všetky vynálezy si Leonardo značil do Códexu Atlanticus, ktorý má vyše 6000 strán. Da Vinci bol tajomný človek. Bol ľavák píšuci zrkadlovo, ktorý použival aj rôzne šifry, čo jeho tajomnosť len gradovalo. Vedci uvažujú, že jeho IQ mohlo byť okolo 200.
Leonardo bol aj akýmsi stredovekým amatérskym patológom, pretože jeho snaha spoznať fungovanie ľudského tela sa pretavila do vyše 30-tich pitiev. Vitruviánsky múž bol Leonardovou štúdiou dokazujúcou symetrickosť nášho tela. Mohli sme si tak vypočítať, že tvár človeka sa nachádza v ľudskom tele desaťkrát. Da Vinci bol nesmierne technický založený a jeho vynálezy fungovali na základe páky, kládok, ozubených prevodoch. Vynálezy ako olejový lis, čln so šľapacími lopatkami, hydraulická píla, žeriav alebo vodný báger boli ukážkou jeho technickej vyspelosti. Bol vizionárom, ktorý vymyslel reťazový prevod a guličkové ložiská, čím položil základy modernej mechaniky. Výsledkom jeho matematických výpočtov bol samonosný most zostrojený bez jediného klinca alebo odometer na meranie vzdialeností. Počas výstavy sa človek nestačil diviť, ako mohol jeden muž stíhať byť maliarom, sochárom a vynálezcom. Leonardovi sa podarilo skľbiť v jednej osobe génialneho polyhistora.
Veľkým snom Da Vinciho bolo, aby človek dokázal lietať ako vtáci. Mohli sme vidieť niekoľko lietajúcich vynálezov, ktoré pripomínali rogalá, vetroňa, padák či vzdušnú vrtuľu. Všetky jeho sny, však ostali len na papieri, pretože Leonardo ich nikdy nezostrojil a reálne nevyskúšal. Nevyskúšal ani svoj bicykel, pretože by navrhol aj brzdy, ktoré na jeho stredovekom bicykli chýbali.
V umeleckej miestnosti sa na stenách vynímali obrazy - kópie originálov. Nechýbala Mona Líza, Dáma s hranostajom, Posledná večera, Madona v skalách či Krstenie Krista. Hovorí sa, že Leonardo ukrýval do svojich diel tajný kód. Najdrahší obraz v dejinách strážený v Louvri, Mona Líza, by mal mať ukryté zvieratá, mačku v dekolte, hada pri pravom ramene a gorilu napravo. Tu sa potvrdzuje, že fantázii sa medze nekladú, lebo ak ste sa dobre zapozerali, tak pár zvierat ste tam mohli naozaj nájsť. Oči a úsmev Mony Lízy sú tajomné vďaka výtvarnej technike Sfumato, ktorú Leonardo využíval na vytvorenie hĺbky. Preto ak sa pri Mone Líze alebo La Gioconde prechádzate, tak máte pocit, že sa na vás stále pozerá. Aj v Slovenskom technickom múzeu nás sledovala a mala svoj typický tajomný úsmev.
Výstava Leonarda Da Vinciho bola dôkazom, že ľudská kreativita nepozná hranice a je len na nás, ako svoje myšlienky vieme zrealizovať. Posledný októbrový deň sa výstava skončila a v novembri sa na geniálne vynálezy môžu tešiť naši českí susedia v Ostrave. Tak už ostáva len arrivederci Da Vinci!
