“Keby som dostala na úvod lepšie karty, tak by som vyhrala.”
“Keby som tam bol ja, tak by som im ukázal.”
“Ja to aj tak nedám, on má šťastie, talent, ja na toto nemám.”
Je tak príjemne jednoduché si povedať, že za čokoľvek, čo nefunguje, čo sa mi nedarí, môže náhoda, vyššia moc.
Už vieme, že akákoľvek hra je systém, ktorý sa správa podľa svojich pravidiel. Aj keď na úvod tieto pravidlá nepoznáme, predpokladáme, že je možné hru vyhrať. A ak možno nevyhráme, tak si ju aspoň môžeme užiť, zabaviť sa, príjemne sa potrápiť.
Čo keby sme takéto nastavenie vedeli premietnuť aj do iných aspektov nášho života? Aký by to urobilo rozdiel? Ísť do všetkého, čo robíme, čo skúšame, s nastavením “toto sa dá”.
Nejasné začiatky
Je koniec mája 2007. Sedím na drevenom stole v priestore starej Cvernovky. Rozprávame sa. V hlave mám milión otáznikov. Dohodli sme sa s chalanmi, s ktorými zvažujeme založiť spoločne firmu, že potrebujeme priestor, kde budeme sedieť.
Kamaráti majú v Cvernovke dve miestnosti. Jednu využívajú oni, jednu by nám vedeli prenajať. Nie je veľká, ale sme len štyria plus zopár ľudí na začiatok, takže sa tam luxusne zmestíme.
Nie je v nej zatiaľ nič. Musíme vyriešiť stoly, stoličky, počítače. Budeme ale potrebovať peniaze. Založenie firmy nás bude niečo stáť, aj kamoši od nás chcú 15.000 korún mesačne. Nejaké peniaze máme našetrené, skúsime v najhoršom nejaký komerčný úver.
Počítam v hlave. Aj nájom so Šimonom musíme zaplatiť. Motýle v žalúdku. Toto je prvý moment, kedy si uvedomujem všetky riziká, obmedzenia, elementy náhody.
Náš podnikateľský počin sa vôbec nemusí podariť, môžeme z neho vyjsť aj s “holým zadkom”. A okrem toho prísť aj o kamarátov.
Dnes? 300 eur mesačne je pre naše podnikanie zanedbateľný náklad. Súčasné výzvy, obmedzenia či riziká už majú iné mená. Naďalej však v našich podnikateľských, či neziskových kontextoch pretrvávajú. Tak ako na začiatku, ani dnes nemáme istotu, či príde úspech.
Naše nastavenie sa však nezmenilo. Dá sa to, nejako to zvládneme, táto hra sá dá vyhrať.. Hra je totiž systém, ktorý sa dá vyhrať. Dá sa takto nastaviť aj na život?
Dnes rozoberiem zopár zaujímavých prvkov, ktoré hry majú a sú podobné životu. Každý si môže za ne dosadiť svoje neznáme. ;)
Bariéry
Urobím krok do neznáma a neviem, kam ma zavedie. Nemusím mať nevyhnutne cieľ, ale viem, cítim, že tento krok potrebujem spraviť. Vidím pred sebou viaceré obštrukcie, ale nevidím jasne, k čomu pozitívnemu smerujem.
Dizajnéri hier s prvkom obštrukcií, reštrikcií, či bariér radi pracujú - mnohé herné systémy ich obsahujú. Jednoduchým príkladom môže byť futbal - hra, kde nemôžem používať ruky. Koľko momentov frustrácie zažíva začínajúci (a možno aj profesionálny) hráč, keď sa snaží dostať loptu do súperovej bránky a môže do nej iba kopnúť? Bariéry sú dizajnované ako súčasť plánu, ako frustrácia, ktorú hráč musí prekonávať a mnohokrát je priamo zdrojom najväčšej zábavy.
Na druhej hodine v projekte V hľadáčiku, sme chceli, aby deti nespolupracovali s tými, s ktorymi zvyknú. Potrebovali sme element náhody, tak sme im dali úlohu zoradiť sa podľa mesiaca, v ktorom sa narodili. Avšak, aby sa dorozumeli, nesmeli použiť reč, iba ruky a nohy.
Po úvodných rozpakoch, frustrácii a zdanlivom chaose, sa miestnosť “roztancovala”. Aktéri hry do seba priateľsky štuchali, na prstoch si signalizovali mesiace, dni narodenia. Niekto sa smial, niekto usmieval, všetci sa snažili dostať k želanému stavu, byť zoradení správne aj napriek komunikačnej bariére.
V jednom bode sme s mojou biznis partnerkou bilancovali. Mali sme spoločnú firmu, robili sme webové riešenia pre klientov. Tvoriť akýkoľvek web bola vždy krkolomná jazda. Ani jedna z nás nebola programátorka či dizajnérka. Keďže sme tieto práve museli outsource-ovať, výrazne nám to zvyšovalo náklady. Náš biznis tvoril viac nákladov, ako výnosov. Hľadali sme udržateľné riešenie. Vtedy sme objavili platformu wordpress. Po rozpačitom úvode sa pred nami zrazu otvoril nový vesmír možností. Napriek vlastným obmedzeniam som sa po nociach učila pracovať s administrátorským rozhraním tohto systému, hľadala som ľúbivé témy či funkcionality, vďaka ktorým som vedela za pár dní vytvoriť jednoduchý web.
Bariéry môžu pôsobiť odstrašujúco. Ide však o rámec, s ktorým počítame a kde vieme nájsť riešenie. Ako futbalista, ktorý nemôže použiť ruky. Ako dieťa, ktoré nesmie použiť reč na komunikáciu. Alebo ako žena z webového biznisu, ktorá nevie programovať, či dizajnovať a potrebuje vytvoriť funkčný web. Berme frustráciu z obmedzení ako motor, ktorý nám dodáva energiu vytvoriť unikátne riešenie.
