Prosite si konika?

"Ak ju nato upozornim, trhne rekord v skoku do vysky", pomyslim si a opatrne prikryvam votrelca dlanami. Slecnou myklo ale skor nez stihla cokolvek povedat, vyhrklo zo mna: "prepacte, mali ste tam konika, prosite si ho?" Neveriacky na mna pozrela a hned to aj ironicky okomentovala: "to urcite!" Bez slova otvaram dlane, opatrne aby zajatec nevyskocil a nastavujem ich do zorneho uhla povodnej hostitelky. "Jeziiiiiisss" vyleti z nej a trhne rekord v skoku do dialky. Hned je na opacnom konci skupinky ludi. Dlane opat privriem, uz je mu tesno chudacikovi, von sa tlaci, mrvi sa mi v dlani a popravde aj trochu stekli. Pokracujem v ceste ku dveram. Slecna, mysliac si ze si razim cestu k nej, nespokojne podupuje a frka. "Prepacte, ak som Vas vylakala, myslela som, ze bude lepsie ak ho najprv chytim a az potom Vam o nom poviem", snazim sa ju nejako upokojit. "Si budte ista, ze ste ma vylakali!!" Uz radsej nic nehovorim. Autobus zastavi a ja sa vyrutim von. Otvaram dlane a vypustam zvieratko na slobodu. No ono, nie a nie zliest, asi sa mu nechce. Konecne sa mi podari ho striast a ja premyslam ze nabuduce radsej budem drzat jazyk za zubami a budem sa starat o svoje veci. A ze keby mne niekto vybral z vlasov nejake zvieratko asi by som mu bola vdacna a hadam aj zadakovala. Ale to som ja. Onej slecne zrejme prisla prirodzenejsia podozrievavost, nedovera, spochybnovanie a panika. Chudak konik, som si ista ze sa bal viac nez ona. Nabuduce jej ho tam asi necham, nech jej vlezie aj do ucha :))