Cestujem dnes busom do nemenovaneho hypermarketu na nakup, najblizsia zastavka je moja, tak sa priebezne tlacim k dveram nech stihnem vystupit. Zrazu mi do oci udrie dlha tmava hriva jednej slecny a v nej .... lucny konik.
"Uver a uvidis zazrak", to su slova Kristove a hoc si do kolonky vierovyznanie pisem status ateista, moje vnutro to citi trochu zlozitejsie. No napriek tomu verim tymto slovam v plnej hlbke ich rozsahu. A vobec tu nejde o to uverit aby sme nejaky zazrak videli. Mali by sme verit bez zistnych dovodov. Neocakavat prichod zazraku. Je jedno ci sa to tyka viery, alebo kazdodenneho zivota, jednoducho robit to comu naozaj verime a stat si za tym a neohybat svoje nazory a postoje podla aktualneho pocasia.
"Havo poot" odtrhnem hlavu od pocitaca a zahladim sa na nu. Pozera na mna sibalskym pohladom, vycerene jednotky, dvojky aj trojky a drobnou ruckou ukazuje kamsi za seba. "Pjosiiiiim!"
pred par dnami prebehol mojou pozornostou odkaz na toto podujatie. Nadsena titulkom a pozitivne inspirovana, rozhodla som zucastnit, spolu s detmi. Potom som si vsak precitala podrobnejsie informacie a moje prvotne nadsenie opadlo. Citujem z webstranky podujatia: „Rodina je skutočne úžasná a výnimočná, lebo sa v nej rodia a najlepšie vychovávajú deti. Nikde inde sa to lepšie nedá. Nič iné nie je také výnimočné a žiadne iné priateľské vzťahy sa rodine založenej manželstvom nevyrovnajú. Rodina si zaslúži svoje výnimočné postavenie" Hrdí na rodinu je neformálna platforma, ktorá je tu: Pre každého, kto si stále myslí, rovnako ako my, že otec a mama nastálo sú to najlepšie pre deti! Pre každého, kto stále považuje rodinu a manželstvo za úžasné a výnimočné! Pre každého, kto vie, že bez generácií rodín našich starých mám, pramám a otcov a praotcov by sme tu neboli my."
Vela zivotnych situacii ma motivovalo k myslienkam ktore mi virili v hlave a vzdy som mala vnutornu potrebu polozit ich na papier. Nikdy som si vsak nenasla cas, ci nenazbierala odvahu skutocne ich zhmotnit. Mozno som nenasla spravne slova. No dnes sa to zmeni.
