Neviditeľní škriatkovia
Malým deťom sa táto oblasť dobre vysvetľuje pomocou škriatkov, ale myslím, že ten príklad je vhodné použiť aj teraz. V každom obchode sú ukrytí škriatkovia, ktorí nám vždy, keď ideme okolo, našepkávajú, že ešte niečo nemáme, niečo nám chýba, niečo potrebujeme. Keď vojdeme do obchodu, zistíme, že najviac sa ich ukrýva spravidla pri zľavnených veciach a našich drobných nerestiach (sladkosti, cigarety, pitie,...). Tie hlasy sú tak silné. „Aha, toto sa fakt oplatí kúpiť, ušetríš veľa peňazí!" „Hej, oslaď si trochu život, máš toho príliš veľa, keď si kúpiš čokoládu, bude ti lepšie!" „Vieš čo, ty si naozaj zaslúžiš trochu oddychu, zabudnúť na všetko, kúp si ešte cigarety, potrebuješ sa uvoľniť!" „Toľko problémov, teda, ľutujem ťa, ale keď si dáš ešte slivovičku alebo aspoň vínko, ubudne ich!" Áno, no tak takéto pokušenia poznáme. Nazvyme ich škriatkami.
Títo škriatkovia nám celú dobu klamú. Bohužiaľ, ich hlasy sú niekedy také neodbytné, že to nedokážeme rozpoznať a podľahneme. Nenapadne nás, že viac ušetríme, ak si to nekúpime vôbec, pretože to v skutočnosti vôbec nepotrebujeme. Nenapadne nás, že po čokoláde budeme chcieť ďalšiu a ďalšiu čokoládu a tak presvedčíme samých seba, aký je tento život strašný, že toho máme tak veľa. Nenapadne nás, že cigarety nám vyprázdnia peňaženku a zničia zdravie, o oddychu sa pri nich nedá hovoriť. Nenapadne nás dokonca ani to, že s alkoholom našich problémov len pribudne. A tak sa do toho zamotávame len čoraz viac a je čoraz ťažšie dostať sa z toho. Tí škriatkovia sú ale zákerní!
Podpora spoločnosti
Keď sa pozrieme dookola, všetko sa točí okolo biznisu a peňazí. Hentí prevádzkujú reklamy, aby mali peniaze na ešte úžasnejšie reklamy, lebo tamtí si kupujú reklamy, aby prilákali ľudí, lebo potrebujú zarobiť na všetkom čo predávajú, a hentamtí idioti na to skočia, kupujú, a tak podporujú celý reťazec biznisu. Všetci sú strašne sebeckí, oni chcú zarobiť viac, oni chcú byť úspešní, oni musia byť lepší ako konkurenti, oni... To je tá odpoveď na otázku, prečo je vo svete chaos: Pretože ľudia boli stvorení na to, aby boli milovaní, a veci na to, aby boli používané. No dnes sú veci milované a ľudia používaní. Takto to končí. Ešte stále nám nedošlo, že veci nás nespravia šťastnými (viď. článok Stratené šťastie, alebo pohoda, klídek a tabáček...).
Dnešná spoločnosť je teda maximálne konzumná. Všetkých a stále nás nabáda len k jednému - brať, brať, brať. Nakupuj, lebo ešte nemáš, okrádaj, lebo ešte nemáš, mrhaj, lebo už máš priveľa. Sme buď príliš málo alebo príliš veľa, tomuto svetu človek nikdy nevyhovie. Musel by mať všetko a všetko rozdať, ešte aj vtedy by z neho spravili blázna. Pointou je vymaniť sa z toho. Nám totiž vôbec nemusí záležať na tom, čo si o nás svet myslí, ako sa na nás pozerá. Keď na to zabudneme, zistíme, že vôbec nepotrebujeme to množstvo vecí, čo máme. Vtedy zistíme, že teda ani nepotrebujeme toľko peňazí, nemusíme sa v práci tak zdierať... a vtedy len začneme nachádzať pravé šťastie a samých seba. Peniaze nás len zatvárajú do klietky sebectva. A dnešný svet z toho robí začarovaný kruh, pretože predsa len závisíme na mnohých veciach a nemôžeme sa úplne dištancovať, preto nami stále viac-menej hýbu peniaze. Keď niekto zistí, čo s tým (na mieste bežného človeka) spraviť, tak sa mi prosím ozvite.
Chudobným je lepšie
A tak sa predsa len vraciame k zisteniu, že chudobní sú šťastnejší. Nezávisia totiž od peňazí a teda ani od sveta. Svoje šťastie si vytvárajú sami. Nemajú možno toľko možností, no ich život je jednoduchší. Ešte aj keď prídete do Afriky, kde ľudia nemajú čo dať do úst, srší z nich oveľa väčšia radosť ako z Európskych milionárov. Kto vie prečo... Riešením by bol teda návrat na púšť. Oslobodiť sa, úplne a od všetkého. To by sme možno boli šťastní, ale mimo sveta, dištancovaní od všetkého, nie je to možné pre každého. Dá sa však byť šťastný aj vo svete, musíme ale rátať s tým, že budeme považovaní za bláznov a vysmievaní. No a čo, ja budem radšej blázon, ale šťastný :).
