Prvé dojmy
Je to krajina tisíc jazier a lesov.
V žalúdku pociťujem známe mravčenie, vzrušene pozerám von oknom a neviem sa dočkať kedy prídeme do cieľa, ktorý bol od nás vzdialený ešte na niekoľko hodín čakania a cesty.
Hlavné mesto Nórska nás víta zamračeným počasím, a miernymi prehánkami. Na letisku v Osle musíme ešte tri hodiny čakať na let do Narviku. Aj napriek relatívne veľkému letisku, časť pre miestne lety nie je veľmi veľká a za hodinku tam už nemáte čo obdivovať. Sadám na voľnú stoličku a píšem prvé poznámky.
Podľa predpovede počasia by malo byť až do nedele škaredo a pršavo. Som zvedavá čo sa z toho vyplní.
Národný Park Abisko
Na druhý deň sa zobúdzame do hmlistého a upršaného rána. Po výdatných raňajkách odchádzame z motelu do švédskeho národného parku Abisko. Počas cesty sa zastavujeme na nákupnú pauzu v Bjerkviku, kde po návšteve miestnych potravín, utekám radšej ešte na pláž a zachytávam prvé scénky z pobrežného života.
Náš sprievodca nám počas jazdy rozpráva aj o počasí a miestnych prúpovídkach. Jedna z nich je: "Neexistuje zlé počasie, len zle oblečení ľudia". A je to pravda.
Abisko sa nachádza v severozápadnej časti Švédska v provincii Laponsko, blízko hranice s Nórskom a ca 195 km severne od Polárneho kruhu. Zaberá celkovú plochu 77km2. Turistické atrakcie sú takmer nekonečné. Lákavý je kaňon Abisko, rovnako aj trek po Kroningsweg (čiže Kráľovskej ceste), vyhliadka z vrchu Nuolja je tiež jedinečná. lanovkou alebo peši, či požičať si čln a isť sa plaviť po jazere alebo bicyklom si urobiť menšiu túru.
V Abisku dostávame vyše troch hodín času, akurát stíhame lanovkou vyjsť na vrch Nuolja. na vrchole je močaristá pôda, malé i väčšie vodopády a milión otravných komárov, čomu sa dosť čudujem, lebo teploty nepresahujú 17 stupňov Celzia.
Na spiatočnej ceste lanovkou sme vyfasovali deky na nohy. Najprv sme sa čudovali, že načo nám sú, ale keď sme sa pohli, tak sme zistili, že možno ešte jedna by sa zišla. Vietor bol hore dosť studený. Sedačkou pekne húpalo až som mala pocit, že ani oceľové lano nezabráni jej pádu. Našťastie dolu sme sa dostali bez nehody.
Na ceste k lanovke som si všimla nádhernú divokú vodu a keďže bol ešte čas tak som sa k nej vybrala, že si ju nafotím. Bola to nebezpečná riava, ktorá sa veľkou rýchlosťou hrnula dole k jazeru. Padnúť do nej by som teda ani len vo sne nechcela.
Kým som fotila tak začalo mierne poprchať a kým som od rieky odišla tak už lialo ako z krhle.
Narvik
Mesto známe hlavne z II. Svetovej vojny, kedy sa tu odohrávali kruté boje, kvôli dôležitému železničnému spojeniu so švédskymi baňami na železnú rudu, ale aj kvôli výhodnej polohe na pobreží Severného mora.
Len ťažko môžem po 30 minútovej prestávke v Narviku posúdiť, či je mesto hodné aj dlhšej návštevy, podľa nášho sprievodcu nie. Pol hodina však bola postačujúca na zachytenie typického súsošia z Narviku - hrajúce sa deti v miniparku pri železnici. Na lavičke v parku si môžete prisadnúť k „železnej" lady.
Pred vojnovým múzeom sa okrem tanku a kotvy nachádza aj fontána nahej ženy držiacej dieťatko.
Cesta na Vestrály
Po krátkom zdriemnutí počas jazdy autobusom zisťujem, že počasie sa úplne zmenilo. Svieti slnko a na oblohe je len pár mračien.
Okolitá príroda vyráža dych každou minútou, za každou zátačkou sa objavujú nové a nové scenérie.
Neviem, kam sa skôr otočiť, čo skôr nafotiť a autobus ide tak rýchlo.
Posledne sedadlá poskytovali pekný výhľad na okolie, ale myšlienka, že od šoférov by mohol byť pohľad ešte lepší ma prinútila ísť dopredu a sadnúť si na schodík. Okolosediaci boli mierne prekvapení, ale nikto neprotestoval. Kým som tam sedela, tak som si vypočula niekoľko historiek, z ciest oboch šoférov.
Šofér Jindra rozprával o príhode so sobmi. „Na zájazde vo Fínsku prechádzali popri autobuse soby a jeden z nich sa rozhodol autobus predbehnúť, čo sa mu aj podarilo." Hurónsky smiech prerušil jeho rozprávanie. Po chvíli pokračoval, „Pri vypĺňaní dotazníkov sa potom ľudia sťažovali, že šofér išiel tak pomaly, že nás ešte aj soby predbiehali".
Život v Nórsku
Nórsko patrí medzi najbezpečnejšie štáty sveta, aj napriek posledným udalostiam v Osle. Na severe krajiny nie je takmer žiadna kriminalita. Problémom sú jedine relatívne ľahko dostupné drogy a alkohol, hlavne vo väčších mestách.
Čo sa týka alkoholu, uvádzajú to aj bedeckre, tak v potravinách sa dá alkohol kúpiť len do určitej hodine, potom pulty s pitím zakrývajú, aby bol tovar nedostupný. Skutočne to tak bolo, o ôsmej večer keď som bola v potravinách tak pulty s alkoholickými nápojmi boli zamrežované alebo prekryté plachtou. Napriek týmto obmedzeniam sa Nóri vedia pekne opiť, no drží ich to len v piatok večer prípadne ešte v sobotu.
Obľúbené sú hlavne večierky u mladých, kde si každý donesie vlastné pitie a na kapurkovú sa ide von.
Nóri majú extrémny vzťah k prírode, nesmierne si ju vážia, no napriek tomu tam netrávia všetok voľný čas.
Nečakané návštevy síce neodmietnu, ale nie sú ani veľmi vítané.
Zaujímavou charakteristickou črtou Nórov je ich dôverčivosť v ľudí, túto hlavne vidno na severe krajiny. Je tam úplne bežné nechávať veci bez dozoru na ulicu, či pri dome, napr. detský kočiar, prívesný vozík na bicykel, kľúčiky od auta v zapaľovači a pod.
Čo sa v bedekri nedočítate je systém platenia mýtneho, ktoré je nekontrolovateľné. Sú miesta, kde šofér vloží do schránky príslušnú sumu za mýtne v zalepenej obálke. Je len na svedomí vodičov, či si svoju povinnosť splnia alebo nie.
V Nórsku je nedostatok domovov dôchodcov, preto vláda plánuje v najbližšom desaťročí vybudovať v Turecku komplexy pre seniorov. V prístave Constancia sa začali stavebné práce na Norway City. Oslovené bolo aj Španielsko, ale to v dôsledku veľkého prílivu anglických seniorov túto ponuku odmietlo. Zo začiatku bude tento systém štátom plne dotovaný, ale pri predlžovaní života obyvateľstva to nebude dlhodobo udržateľné.
Pokračovanie nabudúce
