Lofotr Viking Museum
Ako už samotný názov múzea napovedá, expozícia Viking múzea bola zameraná na obdobie, kedy v Nórsku žila táto Európanmi obávaná spoločnosť.
Na prehliadku nám vyhradil sprievodca dve hodiny (dosť málo), lebo len audio prehliadka vystavených exponátov v hlavnej budove by zabrala vyše hodiny.
Súčasťou múzea bola aj replika originálneho vikingského obydlia, ktoré bolo objavené začiatkom 20. storočia.
Medzi vykopávkami sa nachádzali predmety z bežného života Vikingov, ako odevy, náradia, zbrane, vojenské vybavenie ....
Neodolala som a helmu, retiazkové brnenie i meče som poťažkala v rukách. Neviem si ani predstaviť, ako to mohli nosiť. Museli to byť veľmi silní muži.
Mnohí zamestnanci múzea v dobových odevoch predvádzali domáce práce, tkanie, šitie a iné. Súčasťou domu bola aj stajňa pre dobytok.
Z vikingského domu som sa pobrala k lodi Lofotr, ktorá bola vystavená pred niekoľkými rokmi na spôsob vikingských lodí.
Niekoľko tisíc dobrovoľníkov sa zúčastnilo na jej presune z lodenice na terajšie miesto.
Reine
Na moste pred dedinkou Reine zastavuje autobus na krátku fotopauzu, pri ktorej robíme aj skupinové foto. Jeden z vodičov na chvíľu zmenil povolanie a stal sa fotografom.
Po fotení sme vyrazili do centra Reine. Rovnako ako predošlé dedinky a mestečká aj toto má svoje čaro. Úzke uličky, vôňa mora, škrekot čajok, studený vietor a jemný dážď to všetko dotvára atmosféru nórskych miest.
Desať až pätnásť minút pred odchodom som zacítila volanie prírody a tak som sa vybrala hľadať toalety. Kým som ich našla v jednej malej reštaurácii, tak do odchodu autobusu ostávalo už len päť minút. „Veď čo stíham, k autobusu to nie je ďaleko." K autobusu to ani nebolo ďaleko, keby som sa pobrala správnym smerom.
Keď som vyšla z reštaurácie tak som sa poobzerala a vybrala som sa rovno za nosom. Po pár metroch zbadám, že som sa ocitla pri mólach, obklopená samými rorbour chatkami. Zmätená som sa otočila niekoľkokrát okolo vlastnej osy a snažiac sa zistiť, kde to vlastne som. "Najlepšie bude vrátiť sa späť k reštaurácii." Pomyslela som si a pozrela sa pri tom na hodinky. Už je čas odchodu autobusu a ja ani neviem, kde som. Strach, a dokonca ani od paniky som ďaleko nemala.
Pri reštaurácii som sa opäť obzrela okolo seba a predo mnou cestička, ktorou sme došli z parkoviska do dediny. Rozbehla som sa a na parkovisku už pomaly odchádzal autobus. Pridala som do kroku a takmer bez dychu som dobehla k parkovisku, našťastie spolucestujúci šoférov zastavili a mohla som šťastlivo nastúpiť. Ledva som poďakovala a už sme vyrážali.
Nusfjord
jedna z najstarších a najzachovalejších rybárskych dedín v Nórsku. Patrí k svetovému dedičstvu UNESCO. Archeologické nálezy potvrdili existenciu rorbour chát už 400 rokov pr.n.l.. Archeológovia veria, že komerčné rybárstvo prekvitalo už v rannej dobe Vikingov.
Architektúra v Nusfjorde odráža sebestačnosť komunity vo väčšine oblastí života. Medzi budovami otvorenými verejnosti sú kováčska dielňa, údiareň, pekáreň, obchod, píla a lodenica.
Dedinka A
Na juhu ostrova Moskenesoy sa nachdádza tradičná a zachovalá rybárska dedinka A.
Názov dedinky nevznikol z nedostatku fantázie jej obyvateľov, ale v preklade znamená "riečka, potôčik".
Tu sme strávili poslednú noc na ostrovoch.
Posledná noc a posledný deň v Nórsku bol smutný, že musíme opustiť tak nádhernú krajinu spolu s príjemnými ľuďmi.
Ešte posledné zábery:
A ešte jedna z lietadla:
