Otec, dlhé roky bez práce, veď kto by aj zamestnal toho, kto si viac ako povinnosti váži vernú priateľku - fľašu s alkoholom.
Matka, vyrobené žieňa, robí čo môže, aby vychovala tri deti, zaplatila všetky výdavky a odbíjala od dverí exekútorov, prichádzajúcich ako kŕdeľ vrán vyzobať všetko, čo sa dá a vyrovnať dlhy, čo napáchal majster alkohol.
Deti, telá a duše posiate ranami ťažkej ruky a ešte ťaživejších nadávok, lebo tá, čo im dala život ich nevládze ubrániť.
Kopa slov, predvolebná rétorika, volebné programy. Akože tomu nadávajú? Domáce násilie?
Nik nepomôže, nik sa konkrétne nezaujíma, oblúkom sa vyhne dverám, za ktorými sa odohráva každodenná tragédia. Aj dušpastier namiesto pomoci a dobrého slova chŕli hrozby pekelného ohňa v prípade myšlienky na rozvod. Ako keby toho pekla nebolo aj tak dosť.
Existuje ešte niečo horšie? Existuje.
Dnes sa ozýva zúfalý nárek, neveriace nebo plače biele slzy a aj zamrznutá zem sa bráni otvoriť svoje útroby. Dnes jedno z detí odmietlo utrpenie na výmenu za sľubované miesto v raji. Dva listy na rozlúčku a silný povraz.
A zatiaľ sa dôležito tváriaci nedôležití ľudia hrajú na parlamentné vydieranie, vládnu krízu a výhrady svedomia. Sú mi na smiech.
