Kto dal exekútorom neobmedzenú moc?

Je to modelová situácia, čo sa naozaj prihodila v jednej časti našej
republiky, vo veľmi zvláštnom podnikateľskom prostredí, ktoré u nás
panuje.
Podnikateľský subjekt sa dostal do druhotnej platobnej neschopnosti,
čo prirodzene skomplikovalo pokrytie poslednej splátky za nehnuteľnosť.
Mohla sa z toho stať záležitosť prechodná, keby sa do toho nenaviezli
exekútori.
Vzhľadom na to, že sa majitelia spomínanej spoločnosti netešia výhodám
a úľavám, poskytovaným niektorým všeobecne známym subjektom,
podnikali za pomoci vlastných a od príbuzných požičaných prostriedkov,
s použitím vlastného umu, šikovnosti, nasadenia a dvadsaťhodinového
denného pracovného času.
Dočasné obmedzenie prevádzky v ich prípade znamenalo jediné - koniec.

Budova bola založená a jej hodnota dvojnásobne prevyšovala súhrn
všetkých záväzkov, takže nemuseli byť znepokojení tým, že bude niekomu
ublížené.
Ak si niekto myslí, že v tomto prípade platí exaktná veda - matematika,
je na veľkom omyle.
Odrazu bol na svete znalecký posudok na tretinovú cenu.
Medzičasom na stole exekútora pribúdali ďalšie prihlásené nároky od
iných subjektov, ktorí sa prostredníctvom svojich exekútorov
postavili do radu a čakali na vysporiadanie svojich oprávnených pohľadávok.
O nejaký čas bola budova predaná na dražbe za účasti jediného účastníka.
Nastal deň delenia.
Posledná splátka mohla byť splatená aj s úrokmi z omeškania a s ňou aj
trovy exekučného konania vo výške štyridsiatich percent z istiny.
A ako sa rozdelil zvyšok?
Exekútor dražiteľ samozrejme pouspokojoval trovy svojich kolegov
exekútorov, ktorí prihlásili svoje tituly, rovnajúce sa v niektorých prípadoch
až sedemdesiatim percentám hodnoty istiny, ktorú mali svojim klientom
zabezpečiť. Pekná pláca za tri doporučené listy, čo odoslali oprávnenému,
povinnému a kolegovi.
A istiny?
Na tie už nezvýšilo a kde niet, ani čert neberie.