Nepovažujem sa za puristku, ale elementárne zásady spájania výrazov podľa sémantickej príbuznosti sa snažím dodržiavať.
To je dôvod, prečo ma nadvihne na stoličke kedykoľvek počujem moderné a hlavne nezmyselné spojenie "strašne krásne".
Prečo rovno nepoužívať podobné nezmysly: "tmavý biely", "svetlý čierny", "krásna bolesť", či dokonca "úžasný smútok".
Ešte si živo pamätám na zdesenie mojej stredoškolskej slovenčinárky pri použití zloženého budúceho tvaru od infinitívu "ísť" - tzv. "budem ísť".
Rovnako si viem vybaviť úsmev mojej dcéry, ktorá presne vie, čo bude nasledovať po vyslovení nezmyslu typu :"nechápem tomu" jej kamarátkou v mojej blízkosti.
Kedysi bola pre zamestnancov masovokomunikačných prostriedkov úplne samozrejmá konzultácia s lingvistom. Dnes sme nútení počúvať a čítať akýkoľvek jazykovo zmutovaný blábol.
Obraciam sa na všetky verejne činné osoby, aby si vážili svojho poslucháča, čitateľa a v prípade akýchkoľvek jazykových pochybností nehanbili sa poradiť s odborníkmi.
