Filmový klub na dvojke odvysielal pútavý príbeh o búraní tradícií v Indii s názvom Voda. Iba v krátkosti - v tejto krajine rodičia vydávajú svoje dievčatá vo veľmi mladom veku. Niektoré z nich nemajú ani desať rokov. Tie ostávajú bývať v rodičovskom dome až do dovŕšenia veku dospelosti. Ak počas tejto „čakacej" doby ženích umrie a dievča ovdovie, odvedú ho z rodičovského domu na miesto, kde spolu so ženami s rovnakým osudom dožíva svoj život bez nároku na lásku.
Táto paralela mi napadla vo vzťahu k ľuďom, ktorí majú tú smolu, že lásku v nich dokáže rozdúchať len človek rovnakého pohlavia. Tento jav nepozná hranice, snáď iba jedinú - predsudky.
Práve homosexualita je motívom debutovej knihy spisovateľky Tamary Tainovej s názvom „Je to inak, mami..." Spôsob, akým Tamara pristupuje k tejto večne zelenej téme je prekvapujúco nekonvenčný. Jej cieľom nie je obviňovanie, fňukanie, či stavanie týchto ľudí do pozície trpiteľov. Je to citlivý príbeh hľadania lásky, konfrontovania sa so sklamaním, všetkého prirodzeného, čo stretáva každého človeka na ceste životom. Dej ani jediný raz neskĺzne do trápneho klišé, nesnaží sa odpovedať na otázku - prečo, nelepí náplasť na ranu a nehľadá pôvodcu zranenia. Podaril sa jej parádny kúsok. Bez strachu zodvihla kameň a rozčerila hladinu emócií.
Mám živo v pamäti vystúpenie majstra slova Roberta Benigniho, hosťa súťaže San Remo 2009 práve na tému homosexuality. Jeho prednes listu Oscara Wildea svojej životnej láske Alfredovi Douglasovi nechal len máloktoré oko suché.
Skúsme sa teda bez predsudkov a odmietania ponoriť do rozprávania človeka, ktorý môže byť našim susedom, strýkom, spolužiakom, obchodným partnerom. Prajem vám príjemné čítanie.
