Na každom kroku nás beztrestne znásilňuje a nedovolí našim vlastným snom, aby sa uskutočnili.
Ani sa nenazdáme a sme obklopení prílivom nepotrebných harabúrd a spokojní v istote, že bez nich by sme určite nemohli existovať.
Sme nesvojprávni, preto pochovávame svoje čisté sny za vopred premyslenú časovanú lož, číhajúcu nablízku od prebudenia, až kým nám únava nezavrie viečka.
Formuje naše názory a zvyklosti, rozhoduje, čo si máme o kom myslieť a nástojí na tom, že ona najlepšie vie, čo je pre nás vhodné.
Krok za krokom nás premieňa na zombie. Ona najlepšie vie, aká káva nám má chutiť, aké vozidlo nás zaručene privezie do cieľa (a ešte aj vzruší opačné pohlavie), aj to, že poistenie nám zaručí dlhý a bezstarostný život.
Ktosi stvoril príšeru a s ňou aj strach zo zlyhania.
Reklama, pobehlica jedna, schováva si do značkovej podprsenky spolu s našimi peniazmi aj naše najskrytejšie túžby a premieňa ich na podpultový tovar.
Na druhý deň nás už čaká v novom šate, aby sa znova uchádzala o našu priazeň a ponúkla všetko, bez čoho sa nedá žiť.
Každý z nás jej mnohokrát podľahol, je neúnavná, lezie nám až do spálne, číta s nami noviny na záchode.
Jediné miesto , kam sa neodváži, je spánok a tak sa prediera aspoň do spomienok a ukladá si ich ako zaváraniny do police. Čaká na vhodnú chvíľu.
A my sa zatiaľ ľutujeme, sťažujeme, že sa nám neplnia naše dávne sny.
Aké sny?
Už dávno neexistujú.
Netušíme, že dvere snov máme celý čas otvorené, lebo strach nám nedovolí dotknúť sa kľučky.
