O tom zázraku, ktorý väčšinou pochopíme, keď sa stráca v diaľke bez spiatočného lístka.
Toľko dôležitých vecí nás učia v škole, ale ani jedna lekcia o tom, ako prežiť život. Pekný, či ťažký; keď sa darí, ale hlavne keď sa zdá byť stratený.
Nikto nás nenaučil, že oči máme na to, aby sme medzi skalami zbadali svoju cestu. Nikto nám nevysvetlil, že máme čuch na to, aby sme zacítili smer ako keď nás do kuchyne volá vôňa čerešňovej bublaniny. Nedozvedeli sme sa zo žiadnych kníh, že chuť je práve na to, aby sme okúsili sladkosť krásnych chvíľ a horkosť toho, čomu sa nedokážeme vyhnúť. Aby sme pochopili aké slané sú slzy vlastné, ale hlavne tie cudzie a že okrem základných chutí života existuje jedna dôležitá, ktorá sa nazýva bozk.
Zabudli nás informovať, že prstom sa možno bez strachu dotknúť milovaného srdca, ale pri troche nepozornosti a pýchy ho môžme vytrhnúť z hrude, do ktorej patrí. Zatajili, aké je úžasné počuť spievať vesmír všetky akordy lásky a nemusíme mať ani hudobný sluch.
A tak sa učíme sami. Prechádzame popred zrkadlá ako Alenka v krajine zázrakov a pýtame sa ako je to možné. Poznamenaní sklamaniami strácame sa a znova nachádzame. Na ceste z kopca, keď sa aj posledná lož zdá pravdivá ideme bez zastavenia a hádame tváre tých, ktorí prechádzajú okolo.
Žijeme život, aj keď sa zdá pomýlený. Obraciame ho zo strany na stranu, aby sme zopakovali všetky chyby a prišli na to, že to oni sú školou bez riaditeľa a školníka, bez zvončeka, čo odzvoní prestávku na oddych medzi lekciami.
Spájame sa obrúčkami z dymu, čo vietor odnáša do stratena a zisťujeme, koľko kyslíka potrebuje srdce, aby ostalo úprimné. V zimomriavkách si obzeráme väzenie, čo sme si sami postavili. Väzenie s odomknutými dverami, z ktorého nikdy nevychádzame, lebo nechceme zaplatiť cenu za odchod. Na stenu zúfalo píšeme vlastnou krvou: choď do čerta! Na posteli z rozbitých fliaš si vytrhávame srdce a ľutujeme sa, pritom stačí tak málo...
Žiť svoj život aj keď sa zdá na figu, aj keď sa nám zdá, že iní ho majú jednoduhší. Žiť život teraz, nie včera, ani zajtra. Objímať ho a usmievať sa aj keď kútiky tuhnú. Obdivovať ten zázrak stvorenia a byť zázrakom pre ostatných. Snažiť sa neublížiť si navzájom, šíriť oheň, čo nikoho nepopáli. Nenechať fungovať srdce iba napoly.
Smrť nie je dobrá, smrť nie je zlá. Smrť je. Nebojujme proti nej, lebo nám nezvýši síl ubrániť sa ozajstnému zlu.
