Poviem pravdu, v našej rodine sa vysvedčenie vždy kontrolovalo nie preto, aby bola možnosť dať za známky zaracha na celé prázdniny, ale aby sa urobila deťom radosť, že je záujem o ich dobré výsledky. A že ma tešia, je čistá pravda.
Asi som tento odstup od hodnotenia vlastného dieťaťa na základe vysvedčenia zdedila po svojom otcovi, ktorý to robil presne takto. Vždy nám opakoval, že v kolónkach, určených na predmety akceptuje pestrosť, iba v jednej, tej, čo hodnotí správanie, si vyžaduje so samozrejmosťou iba tú jedinú.
Vždy som sa nad jeho prístupom pozastavila, ale nikdy ma nepadlo opýtať sa, čo ho vedie k takému svojráznemu prístupu k našim známkam. Až raz, keď som už bola dospelá a moje vysvedčenia začali žĺtnuť v obale, porozprával mi otec, čo bolo dôvodom jeho prísnosti v otázke správania. Záležalo mu viac na tom, akí ľudia z nás vyrastú a nie to, koľko titulov pred a za menom sa nám objaví.
V časoch, keď bol školáčikom on, písali sa tridsiate roky minulého storočia a na začiatku hodiny sa museli spoločne pomodliť Otčenáš po maďarsky, dokonca aj deti na školskom dvore, či kamaráti z dediny sa smeli medzi sebou rozprávať iba po maďarsky. Keďže ocko bol vychovávaný v sirotinci, bol vďačným objektom detí, ktorí mu stále robili schválnosti, ubližovali mu a žalovali naňho učiteľovi, ktorý ho za trest kľudne nechal kľačať na klátiku dreva v kúte aj celé hodiny, alebo ho zrúbal ako žito. Nemal sa ho kto zastať, preto sa musel naučiť brániť proti neprávostiam sám.
A tak sa stalo, že nejeden neprajník skončil počas prestávky s hlavou v latríne, alebo mu v stehne ostalo zapichnuté pierko z kalamára až po držiak. Časom si získal rešpekt detí a povesť bitkára. Samozrejme sa na vysvedčení zo správania začali objavovať pravidelne trojky. Čo na tom? Aj tak nebolo domova a v ňom niekoho, kto by na dieťa s vysvedčením čakal. Nemal kto skontrolovať známky, zato brániť sa bolo treba samému.
Dnes, keď som držala v ruke vysvedčenie svojej dcéry, prvé, čo mi padlo do oka bolo hodnotenie správania- veľmi dobré, nižšie mi už zrak ani nemusel skĺznuť, pretože to najdôležitejšie splnila a ostatné viem, že je vynikajúce.
Ale aspoň mi pripomenula na okamih význam ockovych slov, ktoré nám od prvej triedy vštepoval- správanie je tá najdôležitejšia vec, ktorá sa nedá naučiť zo žiadnych múdro napísaných kníh, musí sa odovzdávať srdcom.
