Až raz vstaneš a na oblohe bude chýbať slnko, vedz, že už nebudeš potrebovať ani zápalky.
Až raz stretávať budeš na ulici neživých ľudí, vedz, že smrť už dávno zomrela.
Až raz zodvihneš do mrakov zovretú päsť, vedz, že viac nezastavíš stádo minotaurov.
Až raz zbadáš v zrkadle neznámu tvár, vedz, že si odsúdený ostať na svete sám.
Až raz prestaneš veriť na zázraky, vedz, že nikdy nepocítiš teplo detskej ruky.
Až raz zistíš, že si sa prestal pozerať, vedz, že je ti nanič srdce v hrudi.
Až raz objavíš ulice bez známok života, vedz, že si prehral súboj so strachom.
Až raz precitneš a zistíš že to nie je sen, vedz, že sa oplatí prežiť bolesť nálezov a strát.
Až raz prekročíš svoj vlastný tieň, vedz, že si znova zažal svetlo tvojho majáka.
Až raz odhodíš pancier pretvárky, vedz, že kompa na druhý breh je pre teba vyplatená.
Až raz poznáš, odkiaľ si prišiel, vedz, že viac nebudeš potrebovať kompas.
Až raz dovolíš vyjsť hviezdam na oblohu, vedz, že Malý voz ti postačí na návrat k sebe.
- Načo je nám zrak, keď je srdce slepé ? -
