
Držím v dlaniach
tvoj svet
život
myšlienky
modlitby
túžby
sny...
Toľko citu si zveril stranám
počmáraným niekoho slovami.
Niekoho, kto dúfal, že čaro lásky uväzní do večne živo mŕtvych riadkov.
Držím v dlaniach
Bibliu tvojho života
sveta
myšlienok
modlitieb
túžob
snov...
A s veselo utrápeným pohľadom
počujem ľúbezný hlas
čo motýľom v bruchu prilepuje krídielka
a tak majú v moci štekliť jeho blany...
Hlas
Tvoj Hlas
ktorý mi do uší na kovových vlasoch lutny z mŕtvej brezy
vybrnkáva serenádu o Mužovi a Žene.
A ja.
Dieťa.
Panna nevinná
ktorej tlkot srdca hrá na perkusiách chlopní
zrazu cítim
ako chuť počúvať tie ódy vpíja sa do pôdy zabudnutia.
Zo strachu pred pravdou
čo tak zreteľne sa skrýva v skrýši medzi riadkami
že tou Ženou ja nikdy nebudem.