Sladko si sa tesil
ked mi hebke vlasy
zavanali stastim.
O kvety usmevu
mojho pokoja
spolupatricnost tvoja
zakopavala v zachveve
vzrusenia citov.
Ziadne dotyky
bozky
splynutia.
Len istota,
co v podkrovi ukryta
pred neprajnym dazdom
sibalsky tancovala cardas.
Pohlady.
Tolko oci.
Tolko hviezd
nam zavidelo radost poletujucu v ovzdusi,
co sme tak dychtivo pohltali.
Len mesiac.
Koliska mudrosti
bezpecia.
Rokmi tichy pozorovatel
nemo mlcal...
Ved ani podnajomnicky modreho platna
neziju na luke noci vecne
nesvietia vecne
neletia v objati vecne...
VECNE...
A tak...
Lezim na suchych davno kropenych steblach.
Zalievam ich slazami
kvapkami uhynuteho klicka vecnej lasky...
Aspon ze ty si stasny...
.....s nou....
...