
Čochvíľa ma nesú anjeli.
A ja tu stŕpnutá,
vo víre reflexií,
prestrašená z neznámeho
spomínam na teba.
Na tvoj hlas,
čo zachytiť túžim v tichu.
Na tie oči,
vždy láskajú ma, bezbrannú.
Na dlane,
čo teplom hladia moje.
Na istotu a pokoj,
ktrým si pradávno dobyl kráľovstvo
a vkladáš mi ich s úsmevom
teraz tak rád do duše.
Čochvíľa ma nesú anjeli
a ja spomínam na teba,láska.
Ľúbim ťa!
* * *
Och, už mi klopú na dvere
a nie si tu so mnou,
a nevieš,
že sa bojím,
že mi chýbaš.
A ty?
Čo je s tebou, drahý?
Stále slepo nevedomý...?
* * *
Už sú tu!
Asi im pošuškám,
s nádejou v hlase
slzavé vyznanie,
nech teba, láska,
pohladia po tvári
mojimi slovami
o tom, že ťa milujem!