žobráci... ľutovať či dávať pozor na peňaženku?

Vidieť žobrákov na ulici nie je nič nezvyčajné, bohužiaľ, je ich stále viac. Nájde sa medzi nimi veľa chudákov, ktorí by o nešťastiach, čo prežili, vedeli napísať knihy (ak vedia písať...)No čo všetci tí cigáni a iní(nič proti slušným rómom), ktorí si oblečú otrhané oblečenie a žobrajú peniaze na alkohol a cigarety miesto toho, aby dali najesť vlastným deťom? (poprípade zneužijú aj tie, aby svojimi nevinnými očami skúsili vymámiť viac) Sú to ľudia, ktorí majú aspoň nejakú tú chatrč a predsa len sa majú kam vrátiť, ale chcú si privyrobiť k prídavkom na deti a k sociálke! Koľko príbehov od ľudí z osobnej skúsenosti a priamo z Košíc ste počuli vy? Určite veľa! Z tých príbehov sa stávajú legendy posúvané ústnym podaním. Dva príklady za všetky... Počuli ste? O cigánke, čo si nafetovala decko(videli ju pri tom, ako mu pritlačila servítku s nejakou tekutinou, asi toluénom alebo bohviečím z fľaše priamo na ústa a decko prestalo plakať a zaspalo/omdlelo)a potom žobrala od ľudí peniaze na lieky a na jedlo, lebo jej dieťa je choré a každému ho ukazovala... Koľko starších žien cestou z potravín pri istom obchodnom dome na Hlavnej videlo cigánku s dieťaťom a zľutovali sa, ale chceli jej pomôcť jedlom... veľká chyba! Pýtala na jedlo, dali jej teda čerstvo kúpené rožky, ktoré im hodila do hlavy a nadávala im do starých lakomých ehm... viac dodávať netreba.Ako mužovi, čo chcel prispieť malým cigánom a keď vybral peňaženku, tak mu ju schmatli a utiekli?...a vďaka všetkým týmto žobrákom sú potom tí skutoční bezdomovci odsudzovaní a obchádzaní. No ja poznám aj tých dobrých. Tých čo sa z toho snažia dostať. žobrú, pretože si nevedia inak zarobiť. Málo ľudí zamestná otrhaného človeka bez trvalého bydliska. Títo ľudia zapáchajú a odpudzujú ľudí. Niektorí v zlom zdravotnom stave nie sú schopní pracovať manuálne, čo je pri ich často nízkom dosiahnutom vzdelaní jediná možnosť. No snažia sa aspoň si vyžobrať na nocľah v ubytovni a na jednu teplú polievku za deň. Ak ich potešíte akoukoľvek mincou, tak sa Vám poďakujú. Skúste im niečo darovať a na vďačný pohľad v očiach tak skoro nezabudnete... podľa toho zistíte, kto je a kto nie je na to odkázaný.A nedá mi nespomenúť bezdomovcov predávajúcich časopis Notabene. Stretávate ich na rohoch ulíc a pred rôznymi budovami. Každý má svoje predajné miesto a sú za to vďační. Dav ľudí ich môže obísť, no ak sa čo i len jeden pristaví, lebo vie, že je to dobrá vec, tak celý tento projekt časopisu stojí za to. Možno ani nevedia, že ten človek je bezdomovec a že kúpou časopisu mu prispejú, preto ich len tak obídu.A ešte jedných poznám... tých, čo clivými tónmi huslí a harmoniky vyhrávajú, keď kráčate ulicou. Mne dávajú to správne pozadie na usporiadanie vlastných myšlienok z celého dňa.Tak tu som ich vymenovala... tých dobrých a zlých žobrákov. Sami musíte spoznať, ktorých treba ľutovať a pred ktorými si dávať pozor na peňaženku.