Prvé dve SMSky boli od manželky môjho brata. Zvyšné od muža menom Fero-rebrík. Cítila som nejaký problém. Keďže blo zjavné, že mi na niečo odpovedajú, s obavou som otvorila priečinok: odoslaná pošta. Čo sa teda stalo?
Idúc po ďialnici som hľadala niečo v kabelke a postláčala klávesy na telefóne. Ešte som to chcela napraviť a tak som ich za jazdy postláčala ešte viac. Výsledkom bolo, že som švagrinej a pánovi, ktorý nám pred dvoma rokmi požičal rebrík poslala staré neodoslané správy z priečinku : koncepty a predviedla túto komunikáciu:
Ja: „Tak ja už odchádzam na juh, držte sa." /SMS zaslaná do práce po tom, čo som sa z Popradu vybrala do Košíc/
Švagriná: „Je ti zima?" /celkom vtipné/
Ja: /táto SMS je dosť intímna, vznikla niekedy na jeseň pod vplyvom šampanského a písala som ju svojej najlepšej priateľke ako odpoveď na nejakú našu zvyčajnú úvahu/ „ a) nerozumiem b) myslím na sex c) myslím na lásku"
Švagriná: a) ani ja b) aj ja c)aj ja
Následne som 3x za sebou poslala pánovi Ferovi s rebríkom moju fotku so spomínanou najlepšou priateľkou, ako popíjame vianočný punč a zubíme sa na celý svet vo svetle veľkomesta.
Opakujem jeho reakcie:
1. Po prvej fotke: „Ďakujem. Nepoznám."
2. Po druhej fotke: „Mám si vybrať?"
3. Po tretej fotke: „Dobre, dobre beriem obe."
Musela som sa včera večer veľmi smiať. Aký by bol svet bez SMSiek? Keď môj ocko chcel vytiahnuť moju mamku na večernú prechádzku, tak nestačilo vyťukať: „nedáme rande o piatej na rohu?" ale musel prejsť pol dediny, pískať statočne pod oknom a vypočuť si hromženie môjho starého otca, že nech už je konečne ticho.
Možno je SMSka hriech, lebo bez nej by tajní milenci nemali toľko príležitostí na verbálnu neveru predtým, než sa dopustia tej skutočnej a taký Vinco L. by nemal priestor na vyhrážky. Možno je SMSka pohladenie, lebo nie je nič lepšie ako keď Vám príde povzbudivá správa vo chvíli, keď sa cítite pod psa a vy si ju potom vždy, keď Vám je nanič, čítate.
Možno až raz budeme umierať nepremietne sa nám celý život, ale budú stačiť všetky SMSky, ktoré prešli našim mobilom. Je to kus nášho života, nášho smútku, nášho šťastia. A našich omylov.
Kedysi sa mi podarilo ešte aj toto: „Prísne tajné.stop.mamka dostane na narodeniny dovolenku.stop.ani muk.stop." ..A namiesto brata som to poslala mamke...;-)
