Konkrétne 55 % ľudí sa nezapojilo a 46% sa ani neplánuje zapojiť do žiadnej dobročinnej aktivity na pomoc ľuďom v núdzi. Uff...
Aké sú dôvody ? A aká je realita? ( Vychádzam z dlhoročných skúseností dobrovoľníka pre rodiny v kríze a neskôr aj zamestnanca n.o. DOBRÝ ANJEL (platí dodnes)).
1. dôvod: Sám mám málo
Jeden má menej, druhý viac. Často však stačí na pomoc pár eur, drobnosť, emócia. Čo je pre nás nič, môže pre druhého znamenať strašne veľa.
Príklad: Danka a Hanka:
Moja kamarátka Danka. Má tri dcéry. Stará sa o nich sama. Majú vzdelanie, lásku a v nedeľu raz mesačne aj rezeň. Nielen, že sa podelia o všetko (aj o ten rezeň), ale keď som „dobrovoľníčila", chodievala so mnou. Krízové centrá, byty prostitútok, azyláky. Malé chudobné detváky hladkala ako svoje a od tých svojich im nosila všetko, čo sa dalo - hračky, knihy, marmeládu, kompóty, peniaze...
Moja kamarátka Hanka. Jej deti majú určite dlhodobý kontrakt s firmou Adidas, Nike a Chicco. Veľký dom, autá. Charita a solidarita sa jej netýka. Jedného dňa mi predsa len prišla SMS : „Ľudka, radi by sme Ti aj my pomohli" a o dva dni mi poslala rodinu plyšákov v zložení bobor zo stavebného sporenia, mončičák z môjho detsva (ten s tými škaredými očami) a pár ťažkodefinovateľných chlpatých príbuzných. Bolo mi veľmi smutno.
Nechcem byť zlá a diskriminovať bobrov a opice, ale ten, čo má skutočne málo sa často dokáže podeliť o viac než ten, čo má viac. Niekto je chudobný na majetok, iný možno na lásku.
2. Platím dane, nech sa štát postará.
Iste, v ideálnom svete. Ale aká je realita?
Príklad : Adamko a Danko
Štvorročné dvojčatká. Kvôli zlyhaniu lekárov sú obaja ťažko postihnutí.
Príjem ich mamky: spolu na obe deti : 200 EUR. Bez pár eur rovnaký ako na jedno zdravé dieťa. Z 200 EUR sa vyžiť nedá, tobôž financovať deťom liečbu. Otec sa môže v práci strhať a pritom je jeho pomoc tak strašne potrebná doma.
Vybavenie symbolických kompenzácií aj preukazu ZŤP trvá 3/4 roka - rok a n e k o n e č n é návštevy úradov, od dverí k dverám. S dvoma postihnutými deťmi! Ani jeden úrad nie je bezbariérový. A kde nájsť čas , keď s deťmi treba denne cvičiť niekoľko hodín?
Zdravotné pomôcky? Dvojčatá potrebujú špeciálne kočiare. Tie, na ktoré dostanú príspevok by ste si sami nikdy nevybrali. Nepraktické, neforemné. Na lepšie Vám nikto neprispeje. A tie stoja 2200 EUR. Pre jedného!
Chcete dať aspoň menej postihnutého synčeka do škôlky? Ale kam, keď Vám odvšadiaľ prichádza odpoveď: Nespĺňa kritériá. Aké, to sa nedozviete.
Čo ešte? Špeciálna autosedačka (ak máte vôbec auto), rehabilitačné pobyty, cvičenia, vitamíny... Všetko potrebné a všetko stojí kopu peňazí. A Vy máte 200 EUR mesačne na obe choré deti.
Rodiny na okraji spoločnosti, ktoré si svoj osud nevybrali. Môže sa to stať každému z nás. Najprv miniete úspory, potom vyšťavíte širšiu rodinu (v tom lepšom prípade), potom pôžička a koniec...Štát sa nepostará.
3. Ani mne nikto nepomohol
Mohla by som možno povedať, že som nič nedostala zadarmo. Aj Vy? Všetko sme si vydreli a vybojovali samy. Vzdelanie, postavenie, majetok... Napriek tomu myslím, že sme dostali do daru o čosi viac než niektorí ľudia: možno zdravie, možno odvahu... intelekt? obe ruky? obe nohy? rodinu?... Nie je to samozrejmé. Možno preto sme skutočnú pomoc ešte ani nepotrebovali.
Príklad: Barborka a Ela:
V pôrodnici sa narodili dve krásne dievčatká. Mamky ležali vedľa seba. Anna sa teší z dcérky Barborky. Katka priviedla na svet zase okatú Elu . Obe majú veľké plány. O 5 rokov sa stretnú. Barborka má novú kolobežku. Ela smutný pohľad a leukémiu. Práve s mamkou riešia ako vyžiť, keďže prestala kvôli tomu pracovať a ocko si našiel priateľku.
Je veľa ťažkostí, ktoré prídu bez vlastného zavinenia, s ktorými si nikto z nás bez pomoci iných neporadí. Niekto má to šťastie, že pomoc nepotrebuje, niekto bez nej neprežije.
4. Charita kradne.
Nepopieram, stalo sa, že muž na vozíku žobrajúci pred Tescom zrazu vyštartoval po vlastných do staničného bufetu a že na obecnom úrade si z verejnej zbierky dopriali žúrku. Toto, je však malé percento negatívnych javov, ktoré sprevádzajú slovo "charita". Omnoho väčší je výsledok jej práce. Už ako dobrovoľník som videla čo dokáže. Niektoré charity majú dnes naozaj transparentné financovanie.(Nemyslím dvoch občanov Balkánu s textom na A4 - „Pomáhame hluchonemým deťom v našej krajine".)
Príklad:
DOBRÝ ANJEL je financovaný zo súkromných peňazí. Ani jeden cent darcu nejde na prevádzku. 100% príspevku dostane rodina s chorým dieťatkom. Darca presne vie, kto to je - meno, príbeh, telefón, email...Na to všetko dohliada renomovaný auditor.
Dôverujte, ale preverujte! V Anjelovi môžete preverovať kedy chcete na svojom anjelskom účte, kde uvidíte komu a kedy ste pomohli. Vidíme denne toľko bolesti, že nám nesmierne záleží na pomoci trpiacim deťom a tak nám nesmierne záleží na dôvere ľudí.
Moja múdra mamka hovorí: Kto chce, hľadá spôsob. Kto nechce, hľadá dôvod. 45% dotazovaných nehľadalo dôvod prečo nepomôcť, ale spôsob ako pomôcť. Adamko, Danko, Ela a veľa iných detí a dospelých vďaka nim dostalo druhú šancu. Šancu žiť lepší život. Bez nich by to nezvládli. Pocit, že niekomu dáte druhú šancu je krásny.Tak prečo si ho nedopriať?
