Tolerujem lebo poznám farby

Písmo: A- | A+

O Denise by ste povedali, že je kurva. Vysoké čižmy, opätky dávajúce na vedomosť hlučne jej prítomnosť, akné spôsobené pravidelným fajčením, ročný melír, očné tiene ako z domu hrôzy a provokačne zošpúlené pery.

Ja ju však poznám. Mama jej zomrela pri pôrode. Otec na nej  hasil špaky už ako na dvojročnej, poloretardovaný nevlastný brat ju preťahoval od puberty. Neskôr trávila chvíle v detskom domove, teraz žije v malom byte s ďalšími dvoma hlučnými rodinami. Taký život si neobjednala.

Jakub je malý drzý chalanisko z vedľajšej ulice. V škole prepadáva a okrem pľuvania vie aj dosť klamať. Máte chuť ho vyfackať? Narodil sa ako šieste dieťa do jednoduchej rodiny, ktorú obrala bytová mafia o byt. Vymeniť trojizbák v centre za dvojizbák aj s doplatkom 20 000 korún sa im zdala parádna vec. O chvíľu však nemali ani jedno ani druhé. Záhradná chatka, kanál... To, že sa vzchopili na nájom a jednu izbu je obrovská vec. Rodičia pracujú. Bez zmluvy, bez stravných lístkov a za minimálnu mzdu. Zamestnávatelia majú nos na takých ľudí.

Filip je typický teploš. Kýve bokmi, intonuje ako žena, má rád fialovú a ľúbi už dva roky svojho kolegu Adama. Možno by ste sa aj zasmiali, keby ste ho videli, ako si potajme skúša ženskú vetrovku. Pochádza z malej dediny, tri roky všetko tajil, opíjal sa, trápil, bral antidepresíva a hádal sa z rodičmi. Potom sa zbalil a odišiel do väčšieho mesta. Aj tak to nemá jednoduché.

Zuza je krava. Zamilovala sa do suseda. Má dve deti a celkom príjemného manžela. Rodina sa rozpadla, celá dedina ju prekliala a nazýva tými najvyberanejšími spôsobmi. Vedia, že s manželom si už dlho nemali čo povedať? Že sa dva roky citom bránila? Že celé noci plakala? Že štíhlu postavu nemá vďaka diétam, ale nechutenstvu z trápenia a z pocitu vlastného zlyhania? Že má dve práce, aby manželovi vrátila, čo do nej investoval a že mu posiela naspäť na účet aj alimenty? Zobrala zodpovednosť za nekontrolovateľný príval citov na svoje plecia.

Imro je debil z vedľajšej kancelárie. Cítiť ho potom, má neučesané vlasy a nevie sa ani pozdraviť. Dokonca ani keď pristúpi do výťahu. A asi nič nerobí, lebo ho stále vidieť na chodbe. Lenže Imrova mama mala porážku. Už len leží, občas niečo vykríkne a okrem polohovania jej treba meniť plienky a robiť všetky tie veci, ktorým by sme sa radi vyhli. Nedal ju do ústavu, pendluje medzi domom a kanceláriou 5x za deň a strieda sa so sestrou.

Robiť rýchle súdy o človeku je jednoduché. Človek však nie je stroj. Neexistujú šablóny ani parametre podľa ktorých ho môžeme zatriediť do kategórie. Veci nie sú len čierne a biele. Život nie je jednoduchý.

Život je zložitý a má veľa farieb. A nepotrebuje amatérskych sudcov.

 

 

 

Skryť Zatvoriť reklamu