Ja ju však poznám. Mama jej zomrela pri pôrode. Otec na nej hasil špaky už ako na dvojročnej, poloretardovaný nevlastný brat ju preťahoval od puberty. Neskôr trávila chvíle v detskom domove, teraz žije v malom byte s ďalšími dvoma hlučnými rodinami. Taký život si neobjednala.
Jakub je malý drzý chalanisko z vedľajšej ulice. V škole prepadáva a okrem pľuvania vie aj dosť klamať. Máte chuť ho vyfackať? Narodil sa ako šieste dieťa do jednoduchej rodiny, ktorú obrala bytová mafia o byt. Vymeniť trojizbák v centre za dvojizbák aj s doplatkom 20 000 korún sa im zdala parádna vec. O chvíľu však nemali ani jedno ani druhé. Záhradná chatka, kanál... To, že sa vzchopili na nájom a jednu izbu je obrovská vec. Rodičia pracujú. Bez zmluvy, bez stravných lístkov a za minimálnu mzdu. Zamestnávatelia majú nos na takých ľudí.
Filip je typický teploš. Kýve bokmi, intonuje ako žena, má rád fialovú a ľúbi už dva roky svojho kolegu Adama. Možno by ste sa aj zasmiali, keby ste ho videli, ako si potajme skúša ženskú vetrovku. Pochádza z malej dediny, tri roky všetko tajil, opíjal sa, trápil, bral antidepresíva a hádal sa z rodičmi. Potom sa zbalil a odišiel do väčšieho mesta. Aj tak to nemá jednoduché.
Zuza je krava. Zamilovala sa do suseda. Má dve deti a celkom príjemného manžela. Rodina sa rozpadla, celá dedina ju prekliala a nazýva tými najvyberanejšími spôsobmi. Vedia, že s manželom si už dlho nemali čo povedať? Že sa dva roky citom bránila? Že celé noci plakala? Že štíhlu postavu nemá vďaka diétam, ale nechutenstvu z trápenia a z pocitu vlastného zlyhania? Že má dve práce, aby manželovi vrátila, čo do nej investoval a že mu posiela naspäť na účet aj alimenty? Zobrala zodpovednosť za nekontrolovateľný príval citov na svoje plecia.
Imro je debil z vedľajšej kancelárie. Cítiť ho potom, má neučesané vlasy a nevie sa ani pozdraviť. Dokonca ani keď pristúpi do výťahu. A asi nič nerobí, lebo ho stále vidieť na chodbe. Lenže Imrova mama mala porážku. Už len leží, občas niečo vykríkne a okrem polohovania jej treba meniť plienky a robiť všetky tie veci, ktorým by sme sa radi vyhli. Nedal ju do ústavu, pendluje medzi domom a kanceláriou 5x za deň a strieda sa so sestrou.
Robiť rýchle súdy o človeku je jednoduché. Človek však nie je stroj. Neexistujú šablóny ani parametre podľa ktorých ho môžeme zatriediť do kategórie. Veci nie sú len čierne a biele. Život nie je jednoduchý.
Život je zložitý a má veľa farieb. A nepotrebuje amatérskych sudcov.
