
Hoci Ninka sedí na izolačke už viac ako mesiac, celú tu oštaru súvisiacu s jej ochorením znáša hrdinsky, väčšinou s úsmevom. 15.9. jej kvôli znovuprepuknutej leukémii transplantovali kostnú dreň. Mamka Zdenka to nazvala znovuzrodením. A keď malá oslavovala o dva týždne svoje skutočné narodeniny (šieste) ani nevedela, že denne už dva týždne celý jej fanklub (kamaráti z Dobrého anjela, priatelia, známi...) sleduje, koľko sa jej tvorí leukocytov. Facebookom nám Zdenka podávala hlásenie: 250, 1000, 1400...Robili sme z toho väčšiu žúrku, ako keby to boli mesačné odmeny. Lucka, naša dobrovoľnícka PR manažérka, ktorá je na detskej onkológii v Bratislave ako doma, nám do Popradu tiež pravidelne hlásila, čo je nové:

/Lucka s Ninkou v čase, keď pre Anjelov naspievala pesničku"Moja mamička ľúbi ma"/
„Ako Ninka? dobre! :) klop, klop...proste, posobi ako zdrave dieta. Je u nich veselo...prave so Zdenkou kujeme narodeninove pykle - lebo predsa len, vladne tvrdy sterilny rezim...ale inak sa ma naozaj dobre, vsetko zvlada absolutne hrdinsky a statocne, no skratka, nasa uzasna Ninka! :)
Najhorsia je ta izolacia - Ninca miluje navstevy! :) takze si len mobilujeme a ja spisujem Nincin zoznam, koho kazdeho by rada spoznat... :) vies, to su take ranne telefonaty cez vikend: Lucka? a ty ked robis v televizii, ty by si nemohla zavolat Maškrtníčkov, aby ma prisli navstivit? ja by som sa s nimi chcela zoznamit. Zavolas im, prosim ta? :)))"
Takže naša Ninka dostala mobil, aby sa jej spoločenské ego na izolačke nezbláznilo. V deň narodenín sme jej volali všetci pripravení tiež na všetko. Ona je schopná čvirikať dlhé chvíle, ale zároveň Vás zrušiť uprostred rozhovoru. Zdenka rozposlala číslo jej nového Hello Kitty mobilu medzi všetkých známych a tak mala malá "office managerka" v deň narodenín perno.

Keď sme jej volali my, dialóg bol zo začiatku naozaj funny. Je to skvelý človiečik. Po chvíli ju však už debata začala nudiť. Prihovorila sa nám Zdenka, sem tam sme ešte niečo prehodili s Ninkou a čas plynul. V tom som ešte Ninke položila jednu otázku. Zrazu som počula ako pribehla k telefónu a celá natešená na moju otázku: „Na čo sa najviac tešíš, až opustíš nemocnicu?" vykríkla: „Na more! Pôjdeme s Ali k moru! Ali je moja najlepšia kamarátka, veľmi sa na ňu teším!" Mali ste ju počuť. Doteraz mi behá mráz po chrbte, ako to šťastne zaspievala. Ali je jej spolubojovníčka z onkológie, kamarátka nad kamarátky. Keď im pichali injekcie, držali sa za rúčky, keď bolo lepšie, vystrájali beťárstva.
S Ali je zle. Jej šancou je transplantácia kostnej drene. Nemá to šťastie ako Ninka. Taký vhodný darca sa zatiaľ nenašiel.
Rodičom nesmú zomierať dcérky a dcérkam nesmú zomierať kamarátky! My fanklub Ninky a Ali (a všetkých ich spolubojovníkov) sme sa rozhodli urobiť všetko pre to, aby sa to nestalo. Dostať ich k moru bude potom tá najjednoduchšia vec na svete.
http://www.nadacialeukemie.sk/index.php?stranka_id=83 dáva odpoveď na otázku, čo by sme ešte mohli urobiť. Chceme nájsť pre Ali darcu. Možno odvážne, ale prečo nie! Jednoduchá vec: darujete skúmavku krvi. Posúdia. Možno Vás nezavolajú nikdy. Možno zajtra. Možno kvôli Ali. Ak ste vhodným darcom, darujete krv podobne ako pri bežnom darcovstve. Separátorom oddelia kmeňové bunky. Nič zložité a pritom malý zázrak. Nádej na znovuzrodenie.
Dáme bábikám šancu, že raz budú spoločne cupitať po pláži a hádzať sa do vĺn? A potom Vám kľudne, ako keby sa nechumelilo zavolajú z Hello Kitty telefónu, že: „Tak díky, pri mori bolo super. A nepoznáte náhodou Maškrtníčkov?"
Lebo od Ninky a Ali môžete vystáť všetko. Ak sa vyliečia.

/Ali a Ninka/
PS: Ďakujem každému, kto toto pochopil ako výzvu a pokúsi sa spolu s nami zachrániť Ali.
Možno tým, že čítal tento blog. Snáď tým, že o ňom dal vedieť. Alebo rovno tým, že urobí to najdôležitejšie: že zájde na odber vzorky krvi.

/Najlepšie kamarátky/